O meste
Listiny
Za panovania kráľa Žigmunda bol Čachtický hrad kráľovským majetkom. V tom čase zajali chorvátski vzbúrenci kráľovnú Máriu a na jej oslobodenie významným dielom prispel vojvoda Ctibor zo Ctiboríc. Kráľ Žigmund mu za tieto zásluhy daroval 7.marca 1392 čachtické hradné panstvo. V listine sa píše:
My, Žigmund z milosti Božej kráľ (Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Bosny, Srbska, Halíča, Vladimírska a Kumánov) dávame na vedomie, že náš verný muž, vznešený pán Ctibor zo Ctiboríc, gróf bratislavský, kedysi jeho jasnosti pánovi Ľudovítovi, kráľovi a pani Alžbete, kráľovnej Uhorska, oddane slúžil a nezabúdajúc na jeho služby panej Márii, rovnako kráľovnej Uhorska, nami najviac milovanej pred a po dosiahnutí koruny kráľovstva uhorského, preukázal.
Značiac teda, že ten istý pre vykúpenie spomenutej pani Márie, kráľovnej od Jána, syna Petra de Horwata a brata Jánovho, Jána de Palizna, dostal sa do väzenia a strachujúc sa o neho, lebo v zajatí bol tak hrozne mučený, že to jeho ľudskosť sotva vydržala, dávame mu hrad náš Čachtice sa nazývajúci, v župe Nitrianskej jestvujúci s mestečkom podobne Čachtice sa volajúcim, pod týmto hradom ležiacim, aj s mýtom podľa obyčaje na večné časy, ako aj dediny Želovany, Komárno, Částkovce, Lešetice, Korytné, Pobedím, Bašovce, Višňové, Posega, Hrachovište, Krajné a Babikovec pri rieke Dudváh, ďalej Lubina a Hrušové pri potoku Nechvan a Vaďovce a Stará Turá pri teplej vode zvanej Teplica, Kostolné pri potoku Kostolník, Rudna pri potoku Rudník, Vrbové s mýtom, Dolná Chtelnica pri potoku Tewbuch, Malé Kostolany pri potoku Bystrech a Newan pri potoku podobne sa Newan nazývajúcom.
K tomuto hradu podľa starodávneho zvyku a od starodávnych čias patriacimi zemami, ornými, obrábanými aj neobrábanými, lúkami a sennými lúkami, pastvinami, vodami, potokmi, rybníkmi a chytaním rýb, správou nad vodami, mlynmi, vrchmi, dolinami a rovinami, horami, krami, lesmi, poľovníctvom, lovom vtákov, dávkami, zberačstvom, gazdovstvami, poplatkami, plodinami, užívacím právom, voľnou kúpou, darov, uznanými slobodami, znakmi práva patronátu nad kostolmi, ktoré sa tu nachádzajú. A ďalej prináležiacim jeho potomkom udeľujeme hrad Čachtice so všetkými prináležitosťami.
Dať do zálohy, predať a dať do cudzích rúk komukoľvek pre svoje dobro a pre svoj úžitok je na vôli každému , kto má príležitosť dostať ho, ale tak, že hrad a panstvo nesmie byť predaný tak, aby sa záväzkom dostal zo svätej koruny kráľovstva uhorského do cudzích rúk.
Dané: Budín, štvrtok pred nedeľou Reminiscere roku Pána 1392.
Prof.PhDr. Jaroslav Straka, DrSc.: Hrachovište 1392- 1992, str. 7
Kópia darovacej listiny zo dňa 7.marca 1392
ktorou uhorský kráľ Žigmund celé čachtické panstvo spolu s inými majetkami dáva bratislavskému županovi Ctiborovi zo Ctiboríc.
Preklad donačnej listiny:
Nitrianska kapitula na základe žiadosti uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského uvádza bratislavského župana Ctibora zo Ctiboríc do držby hradného panstva Čachtice a všetkých jeho príslušností.
1392 marec 15/1392 máj 13
Nitrianska kapitula všetkým Kristovi verným, prítomným i budúcim, ktorí uvidia túto listinu, pozdrav v mene spasiteľa všetkých. Keďže náš svet je nestály a významné činy sa pre krátkosť ľudského života skoro vytrácajú z pamäti, je dobrým zvykom podchytiť významnosť niektorých skutkov svedectvom listín. Preto chceme dať všetkým verejne na známosť, že sme obdržali štatučnú listinu nášho najjasnejšieho kniežaťa, nášho pána Žigmunda, vďaka božej milosti kráľa Uhorska, Dalmácie, Chorvátska a markgrófa brandenburského opatrenú jeho veľkou pečaťou. Prijali sme ju s patričnou úctou v tomto znení:
Žigmund, vďaka Bohu kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska a markgróf brandenburský svojim verným Nitrianskej kapitule pozdrav a dobrodenie. Keďže sme sa rozhodli darovať na večné časy náš kráľovský hrad Čachtice nachádzajúci sa v Nitrianskej župe spolu so všetkými jeho dedinami a príslušenstvami nášmu vernému, veľkomožnému pánovi Ctiborovi zo Ctiboríc, bratislavskému županovi (a v prípade, ak by spomínaný Ctibor odišiel z tohto sveta bez vlastných potomkov, nech prejdú jeho vlastnícke práva na jeho príbuzných Andreja a Mikuláša zo Ctiboríc), nariaďujeme Vám, aby ste podľa zvyku zaužívaného v tomto kráľovstve vyslali hodnovernú osobu zastupujúcu kapitulu a spolu s naším človekom magistrom Štefanom synom Abraháma z Verešváru (Červeníka), alebo Petrom synom Tomáša zo Stráží, prípadne iným Petrom z Orešian uviedli spomínaného pána Ctibora do držby a trvalého vlastníctva tohto hradu za účasti všetkých okolitých vlastníkov a susedov. Ak by sa našiel niekto, kto by tomuto aktu protirečil, žiadam Vás, aby ste ho v mojom mene predvolali pred kráľovský súd. Dané v Budíne v piatok pred nedeľou Oculi, roku pána 1392. My teda, prijmúc nariadenie našej kráľovskej excelencie sme vyslali nášho zástupcu, lektora a kanonika Tomáša, ktorý spolu s kráľovským zástupcom (poverencom) Petrom z Orešian, vykonali štatúciu a po návrate nás informovali nasledovným spôsobom: kráľov zástupca spolu s naším človekom prišli na druhý deň po sviatku Nájdenia Svätého kríža do Čachtíc a tu zvolali všetkých susedov tohto hradného panstva a v ich prítomnosti uviedli pána Ctibora do držby hradu Čachtice, ďalej mestečka Čachtice a mýta, ktoré sa v ňom vyberá a ďalej dedín Želovany, Komárno (dnes časť Čachtíc), Častkovce, Podolie, Korytné, Pobedím, Bašovce, Višňové, Požeha, Hrachovište, Krajné a Babíkovec, ktoré sa nachádzajú pri rieke Dudváh; ďalej Lubinu a Hrušové, ktoré ležia pri potoku Nechvan; ďalej Vaďovce a Starú Turú, ktoré ležia pri teplých prameňoch zvaných Teplica; ďalej dedinu Kostolné ležiacu pri potoku Kostolník; ďalej dedinu Rudné ležiacu pri potoku Rudník, ďalej Vrbové spolu s mýtnou stanicou; ďalej Dolnú Chtelnicu ležiacu na potoku Chtelnica; ďalej Zakostolany ležiace pri potoku Bystrec a poslednú dedinu Nevan ležiacu pri potoku, ktorý sa tiež volá Nevan. Pána Ctibora uviedli do držby všetkých týchto dedín patriacich k čachtickému hradu od nepamäti a všetkých ostatných príslušností, teda oráčin i neobrobených zemí, lúk a pastvín, riek, potokov a rybníkov, mlynov nachádzajúcich sa na týchto potokoch, vrchov, údolí a právo poľovať v lesoch panstva, ďalej poplatkov a dôchodkov z panstva, výsad a slobôd bez toho, že by bol niekto proti tomu protestoval. Na pamiatku a stálu platnosť sme nechali túto privilegiálnu listinu spečatiť našou autentickou privesenou pečaťou a odovzdali sme ju pánovi Ctiborovi. Dané na desiaty deň od vykonania štatúcie, roku pána 1392.
Originál na pergamene s privesenou pečaťou uložený
v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti
pod číslom 7775.
Lubina 1392 - 1992, Lubina 1992, str. 15
Privilégiá
Obec už v roku 1467 dostala privilégiá, ktoré ju postavili na úroveň stredovekých mestečiek. Listina, ktorú vydal uhorský kráľ Matej I. obsahovala tieto privilégiá (výsady): oslobodenie obyvateľov od platenia mýta, daní, dôchodkov a iných riadnych i mimoriadnych poplatkov, ktoré mali odvádzať do kráľovskej pokladnice. Vtedy Turá s piatimi portami ( lat. porta - brána, cez ktorú môže vojsť voz plný sena, čiže vtedajšia daňová jednotka ) patrila ešte medzi najmenšie usadlosti čachtického panstva. Význam privilégií pre rozvoj obce pochopíme vtedy, ak si uvedomíme, že Staroturania pri príchode do iného mesta nemuseli platiť poplatok, mýto, za tovar, ktorý chceli predať. Cudzí kupci za tovar pri vstupe do našej obce platili mýto, o čom svedčí pomenovanie časti obce /Pod mýtnovci/, dnes Mýtna ulica v meste. Ako prezieraví a opatrní mešťania Staroturania si privilégiá chránili a dávali si ich potvrdzovať ďalšími panovníkmi. V roku 1583 cisár Rudolf II. potvrdil základné výsady v plnom znení na Bratislavskom kráľovskom hrade, keď sa Staroturania preukázali pôvodinou výsadnej listiny kráľa Mateja I.
V roku 1613 cisár Matej II. potvrdil výsady pre mešťanov a ich potomkov. V roku 1628 cisár Ferdinand II. potvrdil výsady v Prahe. Tieto práva rešpektovala Nitrianska stolica, ale Nádaždyovci, vlastníci časti čachtického panstva, požadovali od Staroturanov rovnaké služby ako od obyvateľov poddanských obcí. Preto v roku 1639 čachtické panstvo spísalo so Starou Turou dohodu a odvtedy sa obec považovala za "zmluvnú", čiže obyvatelia nemuseli plniť všetky poddanské povinnosti, ale len tie, ktoré boli uvedené v zmluve a voči kráľovskej pokladnici nemali žiadne povinnosti. Niektoré mestá však nechceli rešpektovať najmä mýtne slobody Staroturanov, preto si obyvatelia vyžiadali od panovníka ďalšie výsadné listiny. V roku 1639 kráľ Ferdinand III. vydáva osobitné mýtne privilégium, podľa ktorého boli obyvatelia Starej Turej oslobodení od mýta na suchej zemi i na všetkých prechodoch cez rieky.
V roku 1651 vydal ten istý panovník nariadenie, ktorým zakázal porušovať mýtne slobody Staroturanov. V roku 1659 na základe listín z roku 1583, 1613 a 1628 cisár Leopold I. vydáva Starej Turej nové potvrdenie.
Privilégiom z roku 1669 Leopold I.udelil Starej Turej právo konať týždenné trhy a šesť výkladných jarmokov ročne vždy v sobotu po týchto sviatkoch: 6.januára, po nedeli Judica, 24.júna, 15.augusta, 29.septembra, 25.novembra.
Poslednou výsadou z tohto obdobia - z roku 1692 - je odpustenie poplatkov od soli, ktorú vozievali Staroturania do Nového Mesta nad Váhom. Karol VI. ako cisár rímsky a kráľ uhorský uzavrel listiny overovania a obnovenia privilégií na Bratislavskom hrade 6. júna 1712.
Tieto vydobyté práva však stihol neblahý osud, keď v roku 1714 rozhodnutím uhorského snemu všetky dovtedajšie slobodné obce - mestečká strácajú platnosť privilégií a sú podrobené stoličnej dani ako iné poddanské obce.
Privilégium kráľa Mateja
V roku 1467 v histórii Turej nastal významný obrat.
V oných časoch mužov najímali do žoldnierskych armád. V čase potreby týchto vojakov platil kráľ, keď ich však nepotreboval, živili sa drancovaním. Ján Švehla, veliteľ bratríkov, vojenských skupín utvorených z niekdajších husitských bojovníkov, bol jedného času miláčkom kráľa Mateja. No neskoršie sa obrátil proti nemu a drancujúc kraje, ktorými tiahol, opevnil sa vo Veľkých Kostolanoch. Tam kráľ Matej veľkou presilou premohol bratríkov a sám Švehla sa zachránil iba útekom. Cez Čachtice a Starú Turú sa chcel dostať na Moravu. Kráľ však vydal rozkaz chytiť Švehlu živého či mŕtveho. Podľa ľudového podania šiel Švehla cez Turú na koni, ktorý mal podkovy opačne pribité, aby tak zo stopy zviedol svojich prenasledovateľov. Ženy, ktoré na potoku prali šaty a videli rytiera na koni, ako ide od Čachtíc smerom na Javorinu, boli prekvapené, keď odtlačky podkov v čerstvom snehu ukazovali, akoby rytier šiel smerom na Čachtice. Splašili vraj svojich mužov, ktorí Švehlu dohonili v horách, kde pri odpočinku zaspal, odzbrojili ho, poviazali a odviedli do Čachtíc, no potom pred kráľa Mateja. Kráľ dal Švehlu i s ostatnými zajatcami popraviť. (Bonifacius Decadis IV.lib a M. Bel Notitia IV-468).
Dňa 3.februára 1467 kráľ Matej Korvín dal za to v Trnave vystaviť výsadnú listinu, ktorou turanských obyvateľov oslobodil od platenia všetkých daní z majetku (tributum), príspevkov (contributio), výnosov (proventus) a poplatkov (taxa) riadnych i mimoriadnych a akéhokoľvek iného platenia, ktoré by malo plynúť do kráľovskej pokladnice, a to na večné časy.
Touto listinou boli obyvatelia Starej Turej oslobodení najmä od platenia mýtneho a tridsiatku, čo pre nich znamenalo voľný obchod po celom Uhorsku a pridružených zemiach a viedlo ich k tomu, že sa venovali obchodu, neskoršie aj podomovému obchodu. Privilégium kráľa Mateja je viackrát citované v listinách ďalších kráľov, ktorí túto výsadu potvrdzovali.
