Pamätná tabuľka na Žandárskom moste

Medzi železničnými stanicami Stará Turá a Papraď sa nachádza najväčší železničný most na trati Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou. Jeho stavba prebiehala v rokoch 1926 až 1929. Je 253,9 m dlhý a 27 m vysoký. Staviteľmi bol pomenovaný ako „Papradský viadukt“. Tento názov sa medzi železničnými zamestnancami dodnes používa.

Medzi miestnym obyvateľstvom bol a je ľudovo nazývaný  ako „Žandársky most“. Málokto však vie prečo. V dobe, kedy železnica v našom kraji ešte neexistovala, sa na ceste, ktorá prechádza popod most, odohrala tragická udalosť, od ktorej uplynulo 164 rokov.

Myjavská žandárska posádka mala za úlohu prenasledovať a chytiť dvoch vojenských zbehov, ktorí sa potulovali v staroturianskom chotári. Rozkaz na splnenie tejto úlohy dostali dvaja žandári, a to Ján Kocourek a Jozef Liberský, dňa 20. apríla 1854. Keď sa viezli na sedliackom voze, uvideli pri ceste pod Papraďou sedieť dvoch neznámych mužov. Chceli ich preto legitimovať, pričom jeden zo žandárov s puškou na pleci zišiel z voza. Legitimovaný muž siahol do vrecka, akoby chcel z neho vybrať preukaz. Vtom vytiahol pištoľ a žandára strelil do srdca. Rana bola smrteľná. Druhý zbeh rýchlo uchytil mŕtvemu pušku a zastrelil ňou žandára, ktorý sedel na sedadle voza. Obidvaja boli na mieste mŕtvi. Po tomto čine zbehovia utiekli aj s ukoristenými puškami a po tri dni sa skrývali v mlyne u Podhajských. Mlynár ich musel ukrývať pod hrozbou, že ak ich vyzradí, zastrelia ho. Daromné bolo ďalšie pátranie. Zbehovia po jeho ukončení z nášho kraja bez stopy zmizli. Obidvoch žandárov pochovali na staroturianskom cintoríne pri starej veži. V miestach, kde sa tragédia odohrala, bol postavený pamätník, ktorý však bol zničený.

Zrodila sa preto myšlienka obnoviť pamiatku obetiam tejto smutnej udalosti, a to osadením pamätnej tabuľky na jeden z pilierov mosta. Jej autormi sú Martin Durec z Paprade a Jaroslav Durec z Poriadia. Poďakovanie patrí firme Automator, prednostovi Železničného múzea Stará Turá Viliamovi Matuškovi a správcovi železničnej infraštruktúry ŽSR OR Trnava Antonovi Haršánymu.

Dúfame, že tabuľka splní svoj účel a budúcim generáciám bude pripomínať jednu z historických udalostí nášho kraja.