Tábor Tatranská Lesná

Je konečne nedeľa 3.7. a my sa schádzame na stanici v Starej Turej plní očakávania. Do vlaku nastupujeme s veľkou radosťou a cesta nám rýchlo ubieha, lebo sa zoznamujeme medzi sebou a obdivujeme krásy nášho Slovenska zatiaľ len z vlaku. Konečne sme sa dočkali. Sme tu. S otvorenou náručou nás víta Medzinárodný letný tábor Matice Slovenskej v Tatranskej Lesnej. Sú tu deti z Ukrajiny, Čiech, Rakúska, Chorvátska, Srbska a samozrejme zo Slovenska. Po rýchlom ubytovaní a vybalení sa sme už sliedili očami po našich tatranských končiaroch, po   "spolutáborníkoch" a ihrisku, kde sa chceme hrať. Okolie sme preskúmali podrobne a tešili sme sa, čo všetko pre nás tábor pripravil. Večer bolo slávnostné privítanie všetkých účastníkov, i vysvetlenie pravidiel života v tábore. No a spánok nám po takej dlhej ceste padol vhod.

A prišiel pondelok. Po rannej rozcvičke s názvom " Vítanie slnka" a následných raňajkách sme sa vybrali spoznávať naše veľhory. Túlavé topánky nás zaviedli až ku tajomnom opradeným Studenovodským vodopádom, ktoré sme si naplno vychutnali. Po občerstvení na Bilíkovej chate sme sa cez Starý Smokovec vrátili späť do tábora. Nádherné počasie umocnilo jedinečný zážitok z našej prvej tatranskej túry. Po obede s kilometrami v nohách sme mali oddychový program. Po odpočinutí sa tatranskou elektrickou dráhou presúvame do Tatranskej Lomnice, kde navštívime múzeum tatranskej prírody a TANAP-u. Krásny dokumentárny film o medveďoch umocnilo veľmi pútavé rozprávanie o tatranskej prírode ochranárom TANAP-u. Hitom tábora sa stala skutočnosť, že medvieďa po narodení váži iba 0,5kg. To si zapamätal každý z nás a vedeli by sme to aj keby nás niekto zobudil o polnoci. No a potom vidieť všetky tie expozície múzea bol neskutočný zážitok. Večer nám prišiel ešte o tatranskej prírode a práci horských záchranárov porozprávať riaditeľ HZS pán plk. Ing. Jozef Janiga. A potom v tatranskej chladnej večernej prírode sme sa rozohriali rôznymi zábavnými hrami pod vedením našich vedúcich. Tieto hry na šikovnosť, obratnosť, rýchlosť a pozornosť nás aj s čistým horským vzduchom unavili natoľko, že sme pri tónoch gitarových piesní zaspávali, ani sme nevedeli ako.

Po príjemnom a kvalitnom spánku sme sa prebúdzali do krásneho slnečného utorňajšieho rána a túžobne očakávali, čo nám ďalší deň prinesie. Čakalo nás dopoludnie rôznych súťaží, pri ktorých si kamaráti musia pomáhať. Bolo to zaujímavé tým, že sme boli rozdelení tak, aby všetky zúčastnené krajiny tábora, mali svojich zástupcov v každom družstve, takže rečové bariéry museli nabok. Každé družstvo si vymyslelo svoj názov a muselo absolvovať všetkých 12 stanovíšť. Avšak víťaz môže byť len jeden a tak sme všetci bojovali pod heslom : "Jeden za všetkých a všetci za jedného". Popoludní nám naši vedúci pripravili prekvapenie. S rúškom tajomstva sa potichučky zakrádame k električke a ňou sa presúvame do Tatranskej Lomnice. A čo ďalej? S veľkou dávkou nedočkavosti a zvedavosti sme kráčali za našimi vedúcimi a zrazu nám bolo všetko jasné. Pred nami sa zjavila Tatranská bobová dráha. To bolo radosti, vyšantili sme sa dosýta, lebo takýto druh adrenalínu nám spôsoboval nesmiernu radosť. A je tu večer, sme príjemne unavení a krásna zelená lúka nás už víta. Na obrovskej deke sa učíme kamarátske hry ako RUKY, PAPUČA, KRUHY...kde smiech je našim spoločníkom, až kým nepadáme od únavy. Ideme spať.

Ani nevieme ako, je tu streda. Budíček už o šiestej ráno je predzvesťou krásneho, no náročného dňa. Električka nás odviezla na Štrbské pleso, z ktorého nás čakala nenáročná túra na vodopád Skok. Cestou vdychujeme do pľúc čistý tatranský vzduch a kocháme sa nádhernými výhľadmi. Je to hra tatranskej prírody a má veľmi pozitívny vplyv na našu náladu a pocity. Sme nadšení a s vďačnosťou prijímame všetky jej výzvy...

Ale prekvapeniam ešte nie je koniec. Večer k nám zavítal kúzelník Talostan a predviedol nám nezabudnuteľnú bublinovú show. Po jeho predstavení sme sa s veľkou radosťou mohli presunúť k večernému táboráku, kde už na nás čakala opekačka. Vôňa špekačiek sa niesla hádam až do Starej Turej. Šťastní a príjemne unavení opäť líhame do svojich postelí.

Je tu štvrtok. Hurá! Konečne sme sa dočkali dlho ohlasovaného aquaparku v Poprade. Vybláznili sme sa na tobogánoch, v bazénoch, v jakuzzi i na Mayskej pyramíde. Poobede sme mali povinný oddych a tak sme aj skutočne oddychovali. Večer nás opäť rozdelili do medzinárodných družstiev a bojovali sme vo vedomostných súťažiach. Zabojovali sme a ušlo sa nám aj prvé, aj druhé miesto. Vedúci boli na nás právom hrdí. No našou najväčšou odmenou bol obrovský balík od Ivonky Barbušinovej, ktorá nám napiekla sladké i slané koláče. Tú fantastickú vôňu cítim doteraz. A ako chutili! Ďakujeme!

A už je tu piatkové ráno. Budíček bol znova o 6.00 hod., lebo prišli pre nás autobusy, ktorými sme sa presunuli do Pieninského národného parku. Tam nás čakalo niečo perfektné. Plte. Splav dolu riečnymi meandrami Dunajca bol neopakovateľným zážitkom. Poniektorí dostali za úlohu aj kormidlovať plť. Len chvíľočku, aby sme nenarazili na breh, alebo neoškreli plť o dno Dunajca. Strážili nás skamenelí mnísi, zakliate čarodejnice, legendárny Jánošík, no proste rôzne končiare brál, ktoré sme oboplávali. Rozprávkovým výkladom o Pieninách a pltníkoch nás zabával pltník Peťo. Rôzne veselé príbehy v nás vzbudzovali úsmev a s pocitom krásneho zážitku v srdiečku sme sa dopracovali až ku bránam kráľovského mesta Kežmarku. Tam sme strávili poobedie medzi remeselníkmi a jarmočníkmi, kde sme mali možnosť zakúpiť si nejaké suveníry domov, alebo si ich vlastnoručne vyrobiť. Na únavu nebol čas a tak sme sa večer chystali na diskotéku. Tancujeme dokiaľ sa dá. Do neskorého večera.

Nikto to nečakal, no stalo sa. Je tu posledný deň v tábore - sobota. Doobeda ideme na túru do Starého Smokovca, ale z ničoho nič sa zvrtneme a ocitneme sa na operačnom stredisku Horskej záchrannej služby. Peťo Svätojánsky tak krásne a pútavo rozprával, že nás vtiahol do záchrannej akcie a my sami sme simulovali záchrannú akciu nášho kamaráta v našich veľhorách. Úžasný zážitok, na ktorý nikdy nezabudneme. Za dobre vykonanú prácu sme dostali od Peťa každý svoj závesný kalendár HZS. Ani nevieme ako a už je tu obed. Poobede nás vtiahlo do víru výfukových plynov starých historických vozidiel. Išli sme si oči vyočiť, hlavne chlapci. Dievčence zase obdivovali nádherné dobové oblečenie pánov, ktorí predvádzali svoje historické tátoše. Poďme, poďme, už na nás kričia, aby sme stihli električku a večeru v tábore. A zase je tu krásny večer, prepletený spevom, hrou na gitare, tancom a šikovnosťou. Je tu " Táborový talent". Zabávali sme sa čo to dalo. Záver nemal chybu. Rozlúčková diskotéka pri svetelných efektoch zavŕšila všetko to, čo sme v tábore chceli zažiť.

Nedeľa sa nesie v znamení návratu domov k rodičom. Za sebou máme priehrštie nádherných a nezabudnuteľných zážitkov z tatranskej prírody, nových kamarátov, niektorí aj prvé letné lásky. Tejto nezabudnuteľnej cesty za poznaním sa zúčastnilo 12 detí zo sociálne odkázaných rodín. Chceme sa vrúcne poďakovať nadácii Život, Komisii pre sociálne veci a bývanie pri MsZ Stará Turá, Sociálnemu oddeleniu v Starej Turej a všetkým tým, ktorí si dali tú námahu a poslali nás do Vysokých Tatier, ktoré sú pýchou Slovenska a ktoré aspoň trochu sme mali to šťastie spoznať aj my. ĎAKUJEME.