Spomienka na slobodnú jar

 Každoročne sa s príchodom jari stretávame pri hroboch rumunských vojakov, aby sme sa preniesli časom do udalostí  apríla roku 1945. V tomto roku sa s príchodom jari očakával aj príchod mieru a koniec dlhej a ťažkej vojny. Naši občania takisto čakali na koniec vojny a  očakávali tiež návraty svojich milovaných synov, otcov, dedov, teda všetkých tých, ktorí sa museli zapojiť do hroznej mašinérie 2. svetovej vojny. Mnohí z nich sa však návratu nedočkali. Rovnako i vojaci očakávali, kedy sa vrátia do svojich domovov aj keď často s veľkou obavou, či ich doma bude čakať rovnaký počet členov rodiny ako keď odchádzali. Žiaľ, osudy rumunských vojakov, ktorí sú pochovaní na rímsko-katolíckom cintoríne, boli tragické a k svojim rodinám sa nikdy nevrátili. 

Mesto Stará Turá si tento rok pripomenulo už 71 rokov od oslobodenia mesta od fašistického útlaku. Spoločná spomienka na oslobodenie sa uskutočnila 7. apríla pri hroboch rumunských vojakov. Pietnu spomienku kladenia vencov každoročne usporadúva mesto Stará Turá, aby si uctilo pamiatku týchto vojakov, ktorí sa podieľali na oslobodzovaní nášho mesta, ale aj všetkých, ktorí obetovali svoje životy a bojovali za slobodu nás všetkých. Spomienkového kladenia vencov pri hroboch 36 rumunských vojakov sa zúčastnil i významný hosť -  druhý tajomník veľvyslanectva Rumunskej republiky na Slovensku pán Radu Mircea Coanta, ďalej tiež poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Bublavý, primátorka mesta Anna Halinárová, zástupkyňa primátorky Zuzana Zigová, prednosta mestského úradu Ján Volár, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ale aj predstavitelia politických strán a hnutí pôsobiacich v meste. Sme radi, že spomienkového podujatia sa zúčastnilo i množstvo žiakov a pedagógov zo Základnej školy Stará Turá, ale i ďalších občanov mesta.

Spomienkový akt má každoročne za cieľ vzdať úctu všetkým ľuďom, ktorí zahynuli v 2. svetovej vojne a tiež pripomínať tieto udalosti najmä mladším generáciám, aby v súčasnosti, ale i budúcnosti nezabúdali na krvavé vyčíňanie fašistov v našom kraji. Dnes totiž viac ako inokedy potrebujeme, aby deti a mládež vedeli, do akých hrozných a tragických rozmerov môže prerásť aj drobná a nenápadná forma extrémizmu.