Prvé povinnosti

Prišla jar a priniesla so sebou nielen spev vtáčat a slnečné rána, ktoré si po neprívetivých, zimných ránach nevieme vynachváliť, ale pre mladé mamičky nastal čas, ktorý im pripraví nejednu bezsennú noc. Materská dovolenka, či už dvoj, alebo trojročná ubehla ako voda. Z batoliat vyrástli deti, ktoré si začínajú uvedomovať, že doma pri mame sa to najkrajšie tuľká, ale chýbajú mu kamaráti.

Je čas zápisu do Materskej školy. Každá mama sa zamyslí nad tým, ako odluku od nej jej dieťatko prežije. Prvé dni sú ťažšie, lebo dieťa si musí zvyknúť, že už nebude celý deň s mamou, alebo otcom, čo bralo doteraz ako samozrejmosť. Niektoré deti si pri rannej rozlúčke i poplačú, ale keď mama odíde a dieťa zistí, že je to len na krátku dobu a mama sa každý deň poň vráti, dieťa sa upokojí a začne si uvedomovať, že vlastne toto potrebovalo. Mať okolo seba veľa kamarátov, nových hračiek a činností, ktoré sú veľmi zaujímavé a dieťa sa prirodzenou formou učí, poznáva nové veci a jeho túžba po poznaní sa napĺňa plným priehrštím.

Nielen dieťa čakajú nové povinnosti. Nástup do MŠ je výzvou pre celú rodinu. Ako sa pripraviť na toto obdobie, aby sa nestalo sklamaním, ale naopak radosťou, ponukou palety dosiaľ nepoznaného? Oveľa väčším vstupom do života našich detí v tomto období je fakt, že odrazu sú akoby obmedzované v tom, čo chcú, či možno nechcú urobiť. Nemôžu si ráno vylihovať v postieľke, treba vstať a ísť. Nemôžu si určiť priority len vo svojom záujme, ako donedávna, treba sa podriadiť programu. Sú chvíle keď treba tíško sedieť, a sú chvíle, keď treba behať, cvičiť. Kým boli doma s mamičkou, toto všetko robili len vtedy, keď sa im chcelo. Je možné, že dieťa, ktoré nemalo do nástupu do MŠ žiadne povinnosti a úlohy, ktorému sa vo všeobecnosti vychádzalo v ústrety a podriaďoval sa mu program celej rodiny môže mať problémy.

Najúspešnejšou prevenciou všetkého možného zla je, keď vašej dcérke, či synčekovi už od útleho veku detstva pripomínate jeho mieru zodpovednosti za rozličné maličkosti v domácnosti v priebehu dňa. Napríklad už dvojročné dieťa spolupracuje pri upratovaní hračiek, usiluje sa pomáhať pri upratovaní bytu. Veľkou chybou sú reakcie typu: Nechaj, ty si ešte maličký, hraj sa, mamina to urobí...Aj keď Vám to prinesie viac práce ako osohu, nebojte sa mu dať do ruky prachovku a poveriť ho, aby niečo utieralo. Dieťa o rok - dva staršie si už jasne musí uvedomiť, že každá jeho hračka má svoje miesto, a že práve ono je najzodpovednejšie, je tým, kto to aj správne vie urobiť. Postupne treba pridávať povinnosti o seba samého, najmä hygienické návyky, môže polievať kvety, kŕmiť rybky v akváriu... Možno si niekto povie, taká taľafatka! Možno taľafatka, záleží na uhle pohľadu. Ak tým to aktivitám venujete pozornosť a oceníte ich pochvalou, pohladením, či sladkosťou, budete žasnúť nad výsledkami, pravdaže nesmiete poľaviť.

Tieto nepatrné krôčiky prinášajú časom nezaplatiteľné ovocie v dosiahnutí zodpovednosti, sebaúcty a sebavedomia. Veličín, ktoré žiaľ v našich domácnostiach nemajú trvalé miesto, ale sprevádzajú každého úspešného človeka. Nedajú sa kúpiť ani vykúzliť v puberte. Je to milión „taľafatiek", drobností ovenčených Vašou trpezlivosťou od prvého roka Vášho dieťatka, ktoré mu pomôžu stať sa inteligentným človekom.