Problém s neprispôsobivými občanmi – Kto to má riešiť?

Často počúvame, že s bezdomovcami by sa mala vysporiadať mestská polícia.  Ak neprispôsobiví občania, nenarušujú verejný poriadok, mestská polícia smie postupovať iba v zmysle platnej legislatívy.

„Môžeme voči takýmto ľudom konať iba v prípade, ak porušujú nejaké všeobecne záväzné nariadenie. Tým je myslená čistota a poriadok v meste, alebo konzumovanie alkoholu na verejnosti. Sme si vedomí, že nechcete vidieť neporiadok okolo lavičiek, opitých ľudí spiacich na zemi, počúvať vulgarizmy a pod.  Že niekto bezdôvodne posedáva na lavičke v parku nie je priestupok a takého človeka nemôžeme z verejného priestranstva vykázať, ani ho iným spôsobom riešiť a obmedzovať na osobnej slobode. Nedopúšťa sa žiadneho porušenia zákona alebo všeobecne záväzného nariadenia obce.“

Našou pracovnou náplňou nie je vychovávať ľudí bez domova. Jediný legálny nástroj ktorým môžeme na nich pôsobiť je sankcia, resp. dohovor pri nerešpektovaní zákona.  Sankcie v tomto prípade nespĺňajú svoj účel. Verte, že sa neustále snažíme situáciu riešiť. Niekoľko krát denne im dohovárame, aby udržiavali čistotu a poriadok. Darí sa nám to iba v čase našej prítomnosti. Akonáhle odídeme situácia sa opakuje. Okrem toho robíme aj prácu nad rámec našich povinností. Sprostredkovávame informácie o možnostiach ubytovania, zamestnania, či vybavovania potrebných dokladov.

Poďme sa pozrieť na to, ako podobnú situáciu riešia inde.

Existujú dva modely riešenia bezdomovectva, prístup housing first a schodíkový systém.

Hlavný princíp prístupu housing first  spočíva v tom, že človeku bez domova ihneď poskytne domov, stále a isté bývanie, ktoré môže využívať bez splnenia akýchkoľvek podmienok. Človek zaradený do programu housing first môže, ale nemusí využívať podporné služby, ktoré v podobe odborníkov prichádzajú za ním domov. Tento prístup sa podľa skúseností z krajín, kde ho prevádzkujú, ukazuje ako veľmi efektívny, a to nielen vo výsledkoch práce s ľuďmi bez domova, ale aj vo finančných ukazovateľoch. (západné európske krajiny, Fínsko)

Druhým modelom riešenia je takzvaný schodíkový model riešenia bezdomovectva. Ten je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domov. V prvej fáze človeka na ulici terénni sociálni pracovníci nasmerujú k sociálnym  službám určeným na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Ide predovšetkým o nocľahárne, strediská osobnej hygieny, nízkoprahové denné centrá, útulky a domovy na pol ceste. Tam sa už dostáva k ďalšej odbornej pomoci, je v takzvanej sieti služieb. Odtiaľ by sa mal odraziť ďalej – v konečnom dôsledku až k nájmu či inému vlastnému bývaniu. Schodíkový model riešenia bezdomovectva je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domov.

Pri týchto modeloch je ale v prvom rade dôležité, aby to dotyčný bezdomovec dobrovoľne chcel a prejavil záujem sa dostať zo svojej zložitej životnej situácie. 

Autor: Simona Sadloňová, Dušan Redaj