Pamätníkmi Bielych Karpát

Pamätníkmi Bielych Karpát Foto:Ing. Peter Ištoňa

Tohtoročný turistický pochod sa oproti minulým ročníkom trochu zmenil. Poverčiví mali z trinásteho ročníka obavy, ale tie zmazala už registrácia účastníkov. Štart sme posunuli na Veľkú Javorinu, prišlo veľa „neturancov" a v lese sme sa stretli pracovne s pracovníkmi Lesoturu. Ale poďme po poriadku.

Po minuloročných skúsenostiach sme sa rozhodli uľahčiť našim kamarátom „fénixákom" zo Sládkovičova pobyt v našich kopcoch, preto sme sa vyviezli autobusom na Veľkú Javorinu. Privítalo to aj veľa rodičov s deťmi, a tým sa zrodila rekordná účasť na doterajších ročníkoch pochodu - viac ako 130 účastníkov. Po hrebeni Bielych Karpát sme prešli až k Dibrovovmu pamätníku, kde sme položili kytičku kvetov a odtiaľ sme schádzali neznačeným chodníkom do doliny k Vetešovmu jarku. Tu nás čakali pracovníci Lesoturu, s ktorými sme vysadili vyše 400 nových stromčekov v rámci projektu Máme svoj les, ktorý realizujeme za finančnej podpory Nadácie pre deti Slovenska v grantovom programe Hodina deťom. Súboj s prírodou to bol statočný, ale nakoniec vyhrali všetci, ktorí sa na tejto činnosti podieľali. Záver pochodu sa už tradične odohrával pri partizánskej nemocnici, kde sa každý mohol občerstviť a oddýchnuť si. Je to jediný deň v roku, kedy je bunker voľne prístupný verejnosti.

Tentoraz bola trinástka pre nás šťastným číslom, pretože tento ročník bol v doterajšej histórii najvydarenejší a prekonané boli všetky merateľné rekordy v histórii pochodu. Prispelo k tomu aj počasie babieho leta, ktoré tento rok nesklamalo. Už tradične tento pochod realizujeme za finančnej podpory Nadácie Život v rámci Programu malých komunitných grantov a firmy Premares, ktorá aj tento rok dodala toľko špekačiek, koľko bolo účastníkov.