O jarmoku po jarmoku

 A je za nami. Myslím tým Kopaničársky jarmek. 23. októbra 2015 sa uskutočnil už

5. ročník. Je čas zamyslieť sa, či bol tohtoročný jarmok úspešný, alebo mal viac nedostatkov? Na túto otázku určite nie je jednoznačná odpoveď. Pohľad a spokojnosť návštevníka môže byť iná, ako remeselníka, či organizátora. Aj keď sa my, pracovníci Domu kultúry Javorina ako hlavní organizátori, snažíme v maximálnej miere podujatie dôsledne  pripraviť, nie je všetko v našich silách. Kopaničársky jarmek organizujeme v interiéri  v priestoroch domu kultúry, aby sme vyšli v ústrety tým, ktorým bolo počas augustových Remesiel horúco, alebo naopak počas Vianočného trhu  zima. Slnečné dni môžu byť v jesennom čase vzácnosťou, preto interiér považujeme za istotu. Zároveň chceme, aby budova ožila, aby návštevníci zavítali do všetkých priestorov. Aby náš kultúrny stánok žil naplno.

Kopaničársky jarmek nie je len o nakupovaní. Veď v minulosti boli jarmoky významnou udalosťou, kde sa nielen uzatvárali obchody, ale hlavne sa tu ľudia stretali. A to chceme i v dnešnej uponáhľanej dobe návštevníkom opäť ponúknuť. Nielen široký sortiment remeselných výrobkov, ale i priestor na občerstvenie i posedenie. V ankete, ktorú sme robili na Kopaničárskom jarmeku v roku 2013 práve málo miest na sedenie označili viacerí respondenti ako nedostatok. Anonymným zisťovaním sme chceli od návštevníkov získať spätnú väzbu, aby sme podujatie stále skvalitňovali. Z ankety tiež  vyplynulo, že uvedený typ podujatia veľmi kladne hodnotia najmä hostia z iných miest. To už tak býva. Čo je doma, to sa neráta. Tešia nás pozitívne hodnotenia remeselníkov, ktorí sa k nám radi vracajú, šíria dobré meno našich akcií a vďaka tomu sa počet remeselníkov rozrastá. Ich záujem prísť do Starej Turej nie je z dôvodu veľkého odbytu svojich výrobkov, ale skôr atmosférou.

Kým však jarmok prepukne v plnej kráse, vyžaduje si desiatky, ba stovky hodín, aby bolo všetko k spokojnosti zabezpečené. Propagácia podujatia, zabezpečenie remeselníkov, občerstvenia, kultúrneho programu, materiálneho zabezpečenia, sprievodných akcií, tvorivých dielní, výroba jarmočného označenia pre remeselníkov a organizátorov, zabezpečenie tradičných jedál, príprava priestorov s plánom rozmiestnenia  predajcov, ohlasovacie povinnosti organizátora... A po večeroch je potrebné napiecť koláčiky, aby sme si uctili našich hostí. Toto sú činnosti, ktoré musia pracovníci domu kultúry urobiť skôr, ako sa „vyparádia“ do turanských krojov, aby oni samy prispievali k šíreniu zvykov a tradícií.

Preto chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí pri takýchto akciách bez ohľadu na svoje pracovné voľno, odvedú najväčší kus práce. Vďaku si zaslúžia i naše stále dobrovoľníčky

p. J. Durcová, M. Otiepková, L. Boorová, G. Hučková, S. Krištofíková, A. Chmurová, A. Haverová, M. Kozáková, S. Sameková, pracovníci Technických služieb, Lesoturu. Pri organizovaní remeselných trhov spolupracujeme i s p. J. Bublavou. Nezabúdame ani na jarmočné vyžitie detí formou tvorivých dielní, kultúrneho programu a malej školičky tanca. Tu sa pravidelne s dôverou obraciame na pedagógov ZUŠ O. Medňanskú, K. Rzavskú a M. Stískala.  Atmosféru podujatia umocnil program ľudovej hudby Poľun a Turanček. Jarmok by nebol jarmokom, keby nerozvoniavali langoše a báleše. Za tieto dobroty patrí poďakovanie p. E. Petrovičovej, O. Sobotkovej, A. Kubovičovej a kuchárkam zo školskej kuchyne na Hurbanovej ulici.

Aby sa čo najviac priblížila predstava úspešného podujatia skutočnosti, je potrebná veľká dávka zanietenia, ochoty a obetavosti. A týmito vlastnosťami sa ľudia, ktorých som v predchádzajúcich riadkoch spomenula, vyznačujú. A vy milí návštevníci, ktorí ste mali pocit, že 50 centov určených na podporu remesiel, viete investovať účelnejšie, príďte medzi nás ako dobrovoľníci a vyskúšajte si postaviť sa na druhú stranu, stranu organizátorov.

S novými ľuďmi prichádzajú nové nápady, ktoré môžu naše podujatia skvalitniť a obohatiť.

Tešíme sa, že sa znova uvidíme...