O meste
Royová Kristína
(1860 - 1936)
Narodila sa 18.augusta 1860 v Starej Turej ako jedno z piatich detí tunajšieho evajelického farára Augusta Roya a matky Františky rod. Holuby. Prostredie, v ktorom vyrastala bolo silne národne uvedomelé. Otec bol osobným Hurbanovým priateľom a podieľal sa na organizovaní Slovenského povstania. Matkinho brata, Karola Holubyho a Viliama Šuleka, ujca matky Milana Rastislava Štefánika, popravili za účasť v tomto povstaní v r. 1848. Po matke bol jej ujcom Dr. Jozef Ľudovít Holuby, evanjelický farár v Zemianskom Podhradí, svetoznámy botanik a historik. Z otcovej strany jej bol strýkom Pavel Roy, evanjelický farár v Kochanovciach, otec slovenského básnika Vladimíra Roya.
Sklony k literárnej tvorbe mala už od malička. Jej citový a myšlienkový život mocne ovplyvnil doznievajúci romantizmus, menovite E. Marlitová, nemecká spisovateľka. Duchovne ju prebudila literatúra, ktorú vydával Viktor Horňanský v Budapešti a neskôr čítanie časopisu "Betanie" vydávanom Jozefom Kostolomlatským v Písku (1888). Po stretnutí s misionárom Dr. Baedekerom, pôsobiacom medzi väzňami na Sibíri v cárskom Rusku, rozhodla sa "položiť svoj život na oltár Kristov" a dvíhať slovenský národ predovšetkým po mravnej stránke. Začala u detí, ktoré so sestrou Máriou zhromažďovala k nacvičovaniu novších náboženských piesní. Písali a zhodobňovali si vlastné texty piesní v slovenčine a prekladali tiež z anglických a nemeckých spevníkov. Deti spievali v staroturianskom evanjelickom kostole, najmä počas prisluhovania večere Pánovej. Upútali tak na seba pozornosť starších. Po večeroch sa schádzali aj s rodičmi, čítali a vysvetľovali si biblické deje. Aby tieto večierky boli pútavejšie, začala na nich Kristína čítavať svoje rozprávky. Tak vznikla v r. 1893 jej prvá novela pod názvom "Bez boha na svete". Novela preslávila autorku po celom svete. Väčšinou pod menom jej hlavného hrdinu Martinka bola preložená do viacerých jazykov, dokonca aj do čínštiny. Piesňová tvorba sestier Kristíny a Márie Royových je zhrnutá v knihe "Piesne sionské" (prvé vydanie v r. 1906). Tým, že sa knihy čítavali na zhromaždeniach a tlačou dostávali do vedomia národa, získavala K. Royová nasledovníkov, ale aj odporcov. V r. 1897 bol založený spolok "Modrý kríž", hnutie pochádzajúce zo Švajčiarska, ktorého cieľom bolo náboženskými spôsobmi bojovať proti alkoholizmu. Pre opustené deti "hauzírerov", podomových obchodníkov, zriadila Kristína Royová v Starej Turej "Útulňu" a v r. 1904 začala dielo sústredené na siroty, ktoré neskôr našli útulok v dome zvanom "Chalúpka". V r. 1911 založila malú nemocnicu, ktorá bola vybudovaná len z darov veriacich.
S úctou treba spomenúť diakonisu Alvinu Hesse, ktorá sa iba v Starej Turej naučila po slovensky a tu vychovala prvé zdravotné sestry - diakonisy. Z tejto práce potom vznikol spolok evanjelickej diakonie "Vieroslava", ktorej zdravotné sestry pôsobili po celom Slovensku. V r. 1933 otvorili útulok pre starých ľudí nazvaný "Domov bielych hláv", postavený výhradne z milodarov veriacich, ktorý v r. 1948 prešiel do vlastníctva evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku, no v r. 1959 ho bez akejkoľvek náhrady previedli do vlastníctva čs. štátu a cirkvi ho späť vrátili až na základe reštitúcie v r. 1991. V tomto "Domove" dokončila Kristína Royová svoj život 27.decembra 1936. Pochovaná je v Starej Turej.
Vo Francúzsku i Švajčiarsku dostanete knihu od Kristíny Royovej takmer v každom kníhkupectve. V Bazileji je veľká predajňa kníh, v ktorej knihy Kristíny Royovej tvoria osobitné oddelenie. V Marburgu Francke-Verlag má vo vydavateľskom programe diela Kristíny Royovej ako štandardnú edíciu. V Korntále vydavateľstvo Licht im Osten vydáva knihy Kristíny Royovej v rôznych jazykoch ázijských národov.
Staroturiansky spravodaj - december 1993, str. 8 Dr. Marcel Gažík
Staroturiansky spravodaj - december 1993, str. 9 Michal Slavka
Staroturiansky spravodajca, december 1996, str. 10
--------------------------------------------------------------------------------
Srdcia túžili po čomsi, po komsi, kto by ich z toho tmavého labyrintu vyviedol na svetlo. Raz v zime roku 1876 navštívili sme nášho strýca Pavla v Kochanovciach a on nám dal časopis zvaný "Betanie", vydávaný redaktorom Jozefom Kostomlatským. Podal nám ho so slovami: "To čítajte, je to veľmi dobré!" Aj bolo! Vďačne sme prijali, čítali i samy si časopis predplatili. Z knižky "Pojď k Pánu Ježíši" boli v ňom odtlačené úryvky, ktoré na nás spravili hlboký dojem. Sestra Mária začala si dopisovať s redaktorom Betanie, neskôr s jeho nevestou, Albínou Dubínovou.
Za pomoci pána Kostomlatského usporiadali sme malú knižnicu kresťanských spisov na požičiavanie, navštevovali sme chorých.
Kristína Royová: Za svetlom a so svetlom (Výber zo spisov VI), Bratislava 1992, str. 43
--------------------------------------------------------------------------------
Teraz si prehovoríme o spisbe ses. Kristíny; nemá to byť kritika, chcem len spomenúť, aký dojem robí na mňa, aj na mnohých druhých ľudí, čo ja viem. Nebohý Dr. Dušan Makovický ju držal za prvú slovenskú spisovateľku, sám mi to povedal; a jedna výtečná učiteľka, nebohá slečna Anna Zigmundíková sa bola vyslovila, že každým riadkom vyučuje. Bolo by na čase, aby aj širšie slov. obecenstvo poznalo jej knihy, ktoré boly donedávna na Slovensku umlčované; za hranicami vychodilo vydanie za vydaním, u nás málo kto o nich vedel. Uprieť sa nedá, že leží na nich Božie požehnanie a konečne dochádzajú aj tu doma zaslúženého uznania.
Jej rozprávky majú ten cieľ, získať duše pre Pána Ježiša Krista, učiť ich v Neho veriť, ako v živého osobného spasiteľa. Pritiahnuť aspoň niektoré duše k Biblii, aby sa ju učili milovať ako veľký poklad, samým Bohom daný, ktorý podáva útechu a silu vo všetkých ťažkostiach, v každom utrpení tohoto zemského života. Kto takto poznal slovo Božie, kto ho takto skúsil v svojom zemskom putovaní, musí o ňom svedčiť. Prvou takou rozprávkou bola "Bez Boha na svete"; preložená je skoro do všetkých európskych rečí. V Nemecku bolo pred svetovou válkou ôsme vydanie rozobrané. V Poľsku bola tak známa, že si v knižných obchodoch len "Martinka" pýtali. Martinko je malý sirotek, ale hlavná osoba v rozprávke; je to prenikavé, ako vedľa živej viery toho chlapca - až úžasne vystupuje povrchnosť a nevedomosť dnešného kresťanstva v Božích veciach, jeho nevera u veľkej väčšiny, a tie jeho hrozné povery po celom kresťanstve rozšírené. Keď vyšiel román "Za vysokú cenu", a rozprávka "Bludári", išlo ich mnoho do Čiech a do Ameriky; pozdejšie dostala sestra Kristína mnoho dopisov z Čiech a z Ameriky, v ktorých jej ďakovali cele neznámi ľudia za tie knihy; sám Pán Boh že skrze ňu dal napísať tie knihy, aby oni boli zachránení.
Roku 1919 vyšla knižka "V slnečnej krajine". To je rozkošná rozprávka; a hneď na začiatku nájde deväťročný chlapec Palko v malej jaskyni čiernu knižku, bol to Nový Zákon. Začal v tej knižke slabikovať, čítať ešte nevedel, ale čo biedne prečítal, tomu veril celým srdcom. Na tom malom chlapcovi sú dobre znázornené slová Pána Ježiša: "Jestli neuveríte ako dieťa, nevôjdete do kráľovstva nebeského". On veril každému slovu, a tá viera musí každého dojať, kto má vieru v srdci; dobre je ukázané, aký účinok mala na tých, medzi ktorými žil. Tak aj naša viera má premáhať svoje okolie.
A aký pochod spravila tá rozprávka svetom! Roku 1911. na jar vyšla už v nemčine, v tom istom roku bola z nemčiny do francúzskej reči preložená, a bola hneď vydaná, 1912.roku v decembri dostala ses. Kristína dopis zo Španielska, v ktorom ju prosil jeden kňaz, aby dovolila tú knižku preložiť do španielskej reči, to že je knižka, ktorú oni potrebujú.
Musíme uznať, že viera sestry Kristíny, viera, ktorá nikdy nepochybovala o moci a pomoci Boha a Spasiteľa, jej modlitby, túžby pomáhať blížnym a jej spisba, boli pomôckami, keď Pán tvoril túto veľkú prácu. Snahy boly úprimné, preto ležalo na všetkom Božie sväté požehnanie.
Miloslava Moštenanova: Vývin a vzrast kresťanskej a sociálnej práce Kristíny Royovej na Starej Turej, Stará Turá 1921, tlačené v kníhtlačiarni Jána Páričku v Ružomberku, str. 27-29, 31
--------------------------------------------------------------------------------
ABECEDNÝ ZOZNAM VŠETKÝCH TLAČOU VYDANÝCH LITERÁRNYCH DIEL KRISTÍNY ROYOVEJ
1. Abigail
2. Ako kvapôčka putovala
3. Ako prišli lastovičky domov
4. Ako trpaslík zabil obra
5. Ako zbohatnúť?
6. Ako zomieral sláviček
7. Bez boha na svete
8. Blízko ešte neni vnútri
9. Bludári
10. Božie charaktery
11. Čo sa nikdy nevráti
12. Deti hauzírerov
13. Divné milosrdenstvo
14. Divní rozsievači
15. Dôležitá pravda
16. Druhá žena
17. Dve cesty. Koho zvolíš?
18. Istota a neistota
19. Kde bol jeho otec?
20. Keď nikde nebolo pomoci
21. Keď život začínal
22. Kráľovná zo Sáby
23. Lotova žena
24. Moc světla (české vydanie)
25. Náman
26. Na rozhraní
27. Našim deťom
28. Navrátený raj
29. Nebolo miesta
30. Neuhasiteľný smäd
31. Opilcovo dieťa
32. Otcovrah
33. Pekný začiatok, smutný koniec
34. Peterko
35. Podivné hodiny
36. Posledná cesta
37. Posledná noc
38. Pošta (1915)
39. Pozdrav zo Starej Turej (I. 1917)
40. Pozdrav zo Starej Turej (II. 1917
41. Pozdrav zo Starej Turej 1924
42. Pozvanie
43. Prebudenie
44. Prišiel domov
45. Prišiel, keď ho nečakali
46. Saul Tarzenský
47. Skrytý poklad
48. Slnečné dieťa
49. Sluha
50. Splnená túžba
51. Správa z roku 1919 (pôvodne Zpráva)
52. Staniša
53. Stratení (pôvodne Ztratení)
54. Stroskotaná loď (pôvodne Ztroskotaná ...)
55. Susedia
56. Svadobné šaty
57. Šťastie
58. Štastlivé Vianoce
59. Šťastní ľudia
60. Štastný Štedrý deň
61. Ten muž si ty!
62. To, čo večne trvá (české vydanie)
63. Traja kamaráti
64. Tuláci
65. Už je neskoro
66. Veľké prikázanie
67. Vo vyhnanstve
68. V pevnej ruke
69. V slnečnej krajine
70. Výstražný sen
71. Zachránená
72. Za presvedčenie
73. Za svetlom a so svetlom
74. Za vysokú cenu
75. Za živa do priepasti
76. Za živa pochovaný
77. Židovské dievča
--------------------------------------------------------------------------------
ABECEDNÝ ZOZNAM JAZYKOV (V SLOVENSKOM ZNENÍ), DO KTORÝCH SÚ PRELOŽENÉ LITERÁRNE DIELA KRISTÍNY ROYOVEJ
1. Adygejský
2. Anglický
3. Český
4. Čínsky
5. Dánsky
6. Dolnolužický-srbský
7. Estónsky
8. Francúzsky
9. Grécky
10. Hornolužický - srbský
11. Chorvátsky
12. Kabardinský
13. Karačajsko-balkársky
14. Kazašský
15. Kirgizský
16. Litovský
17. Maďarský
18. Nemecký
19. Nórsky
20. Osetský
21. Poľský
22. Rómsky
23. Rumunský
24. Ruský
25. Slovinský
26. Slovinský - prekmurský
27. Srbský
28. Španielsky
29. Švédsky
30. Taliansky
31. Ukrajinský
--------------------------------------------------------------------------------
RUKOPISY LITERÁRNYCH DIEL KRISTÍNY ROYOVEJ TLAČOU NEVYDANÉ
V Pamätnej izbe Kristíny Royovej na Starej Turej, v Matici slovenskej, resp. v Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine sú uložené rukopisy literárnych prác Kristíny Royovej, ktoré neboli vydané tlačou.
Rukopisy dokončené:
1. Detský ráj, 2. Kúzlo otčiny (román, 2055 rkps strán), 3. Na svetlej dráhe (román, asi 2000 rkps, strán), 4. Piesne k sláve Ježišovej, 5. Pod práporom lásky (román, asi 500 rkps strán), 6. Svet a Kristus (román, 780 strojopisných, 1229 rkps strán)
--------------------------------------------------------------------------------
PUBLICISTIKA KRISTÍNY ROYOVEJ
Kristína Royová založila, vydávala a redigovala časopis Večernica. Večernica vychádzala ako mesačník od roku 1925 do roku 1949. Kristína Royová však prispievala aj do rôznych periodík, z ktorých uvádzame: Korouhev na Sionu, časopis ev.a.v. cirkvi. Vychádzal od roku 1878 do 1882 v Skalici. Betanie, časopis vydával a redigoval Jozef Kostomlatský v Písku v Čechách. Časopis vychádzal od roku 1883 do roku 1919.
Svetlo, List spolkov Modrého kríža. Vychádzal od roku 1900 do roku 1915 v Novom Meste nad Váhom. Klasy, časopis na šírenie a pestovanie kresťanského života. Vychádzal od roku 1921 do roku 1925 v Bratislave. Redigoval ho Jozef Roháček.
Kresťan, časopis vychádzal mesačne v Berwicku, Hazletone a Pittsburghu v USA, od roku 1930 v Uniontown. Kresťanské listy, časopis vychádzal dvakrát mesačne od roku 1901 v Pittsburghu a Cedar Rapids.
--------------------------------------------------------------------------------
PIESŇOVÁ TVORBA KRISTÍNY ROYOVEJ
Kristína Royová bola spoluautorkou - so svojou staršou sestrou Máriou (1858-1924) - spevníka duchovných piesní známych pod menom
Piesne Sionské
Do tohto spevníka prispela Kristína Royová 95 textami piesní a 58 nápevmi a jej sestra Mária 117 textami piesní a 115 nápevmi (okrem prekladov).
--------------------------------------------------------------------------------
VYBRANÉ POJEDNANIA O KRISTÍNE ROYOVEJ A JEJ DIELE
KNIHY
Viera a veda (Sborník Kvačalových prác). Dr. Ján Kvačala: 1911. Zo sveta slovansko-evangelického. III. Kristína Royová s. 133-8. IV.Epilog s. 138-143.
Vývin a vzrast kresťanskej a sociálnej práce Kristíny Royovej na Starej Turej. Zost. Miloslava H. Moštenanová: Nákl. vl.tlač. Ján Párička, Ružomberok 1921, s.32
Slovenka pri krbe, Hana Gregorová. Nakladateľ: L. Mazáč, Praha , 1929.
Ottův slovník náučný nové doby. Dodatky k velikému Ottovu slovníku náučnému. Praha, 1939. V. diel, 2.sväzok, (viď heslo, Royová, Kristína, s. 769)
Přehledné dejiny literatury české. J.V. Novák-Arne. Nákladem R.Promberga v Olomouci 1939. Heslo: Kristína Royová s. 1108
Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry. Štefan Krčméry. Vyšlo 1943 (I. diel s.87, II.diel s. 146, 155, 161)
Prehľad literárnych dejín slovenských evanjelikov. Ján P. Ďurovič Tranoscius 1948
Súpis slovenskej protialkoholickej liteeratúry. Juraj Potúček Bratislava 1948 (s. 17-18)
Dejiny literatúry slovenskej, Štefan Krčméry, vydal: Tatran 1976 (Heslo: Kristína Royová str. 59, 230, 237)
Život a dielo sestier Márie a Kristíny Royovej, Dr. Jarmila Slezáčková, Evanjelický a.v. cirkevný zbor na Starej Turej 1991
Naše korene - vznik a vývoj prebudeneckého hnutia na Slovensku, Ján Katuščák a kolektív, Bratislava 1994
ČASOPISY
Cirkevné listy
1937, str. 51-52 Dedičstvo Kristíny Royovej, J. Struhárik
1969/11: Podiel dvoch žien v literatúre a národnom živote. Dr. Ján Ormis
Slovenské pohľady
1937, str. 112-5: Za Kristínou Royovou, J. Marták
Svetlo (príl)
1912, str. 86-87: Neznáma slovenská spisovateľka, P. Jamriška
Kresťan
1930/10-1: Kristína Royová sedemdesiatročná, Alojz Zbaviteľ
Večernica
1930, str. 129: A buďtež vďeční, -f- (Mária Rafajová)
1937, str. 18-9, Malý pohľad do života a spoplupráce so sestrou Kristínou Royovou, Alvína Hesse
str. 20-2, Rozpomienky, Hilda Beywasserová
str. 23-4, Kristína Royová, Márie Fabianová
str. 25, Podtatranská spomienka, Ján Rataj
1944, str. 67 Čím mne boli knihy s.Kristíny Royovej, Samuel Činčurák
Slovenský denník
1935/252: Najznámejšia slovenská spisovateľka, Pavel Kocka
1936/297: Najviac čítaná slovenská spisovateľka v zahraničí, zomrela. Kristína Royová mŕtva
Slovenský ľud
1929/16: U Kristíny Royovej, Alojz Zbaviteľ
Kostnické jiskry (Vyd. Kostnická jednota, Praha)
1930/33: Mamička na Staré Turé, A.V. Pilbauerová
Národnie noviny
1935/91: Kristína Royová a jej ľudomilné dielo. Margita Paulíny-Tóthová.
Bratská rodina
1991/8,9: Posledná z diakoniek spomína na prácu Kristíny Royovej. Spomienky B. Pleskovej, Zuzana Kozičová Živena
1937/1: Kristína Royová - krátky pohľad do jej života a práce. Mária Rafajová
Cestou svetla
1947/5-6: 50 rokov Spolku Modrého kríža na Slovensku. O duchovných prebudeniach na Slovensku, J. Rybárik
1990 december: Kristína Royová sa vracia
1991 január: Rudnými cestami: Michal Slavka
1996 december: Cesta ku Kristíne Royovej. Michal Slavka
Jemnomechanik: Časopis pracujúcich Chirany - Závod zdravotníckej techniky v Starej Turej
1990/3: Poznávajme osobnosti našich dejín. E. Alušicová
4: Poznávajme osobnosti našich dejín. E. Alušicová
22: Z histórie prvej nemocnice v našom meste - príklad opravdovej lásky k blížnemu. E. Alušicová
23: Z histórie prvej nemocnice v našom meste - príklad opravdovej lásky k blížnemu. E. Alušicová
1991/2 Ohlasy na článok o nemocnici v našom meste. E. Alušicová
Matičné čítanie
1969/16 Čo dokázali dve ženy. Ján V. Ormis
Práca
1969: 27.júna, Úcta sestrám Royovým. A.Š.
Pravda
1969: 28.júna, Pamätná tabuľa sestrám Royovým. - ad-
Roľnícke noviny
1969: 30 júna, Pamätná tabuľa sestrám Royovým
Trenčianske noviny
1969 27.mája: Sestrám Royovým
1969: 17.júna: Spisovateľke nášho kraja
1969: 24.júna: Hudba domova (Spomienka na rodáčky podjavorinského kraja Máriu a Kristínu Royové. M. Slávik)
1969: 20.júla, Sestry Royové ako ich nepoznáme. (dľa)
1987/7: Stála expozícia Matice slovenskej v Starej Turej v rodnom dome K. Royovej. (al)
Vlastivedný časopis
1974/: Z dejín Starej Turej. Dušan Úradníček, Milan Šišmiš
Technické noviny
1985/33: Svet sa dozvedel o Slovensku. (ur)
Zdravie
1988/3: Pri kolíske červeného kríža v Novom Meste nad Váhom. MUDr. Vladimír Kriško, CSc.
Čas
1990: 25.8. Kristína Royová (s fotografiou). Ing. Jozef Kováč.
Slovenka
1991/51-52: Kade chodila, kvitli ruže. Zora Belánová-Royová
Život
1991/5: Z tmy na svetlo. Viera Václavková.
Staroturanský spravodajca
1993/3: Život s posolstvom svetla, lásky a nádeje. (K 57.výročiu úmrtia Kristíny Royovej), Dr. Marcel Gažík.
Bez Boha na svete (Rozbor diela Kristíny Royovej) Michal Slavka.
1996/12: Kristína Royová - známa i neznáma. Michal Slavka
2000/5, 6: Domov bielych hláv. gek (Gustáv Rumánek)
2000/6: Námestie a park sestier Royových, Dr. Marcel Gažík
Literatúra: Bibliografia literárnej tvorby Kristíny Royovej. Zostavil Juraj Potúček. Doplnil a edične upravil Michal Slavka. 1. vydanie. Edícia Špeciálne bibliografie. Vydala Matica slovenská - Národný bibliografický ústav Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej v Martine v roku 1999. Vytlačil: Tising press spol. s r.o. Piešťany. ISBN 80-7090-560-3
--------------------------------------------------------------------------------
Tretí august býval v našom dome dňom rodinnej slávnosti. Slávilo sa vtedy meno August, meno nášho otca. Prichádzal na ňu i prietržský pán farár Pauliny. Prietrž, kde do smrti farároval, honosila sa prvým z troch artikulárnych kostolov. Doňho evanjelici hodiny, áno dni cesty konávali, ak chceli byť prítomní na službách Božích. V mojom šestnástom roku slávila sa 150-ročná pamiatka postavenia tohto kostola. Dlhé rady plných vozov zastávali pod značne vysoko ležiacim kostolom, ktorý si malebno trónil na vrchu. Boli sme tu zástupcovia Starej Turej, Lubiny, Kostolného, Krajného, Myjavy, Turej Lúky, Senice, Sobotišťa a iných cirkví. Mohli sme si predstaviť, ako to bývalo asi pred 150 rokmi, keď sem putovali naši predkovia. Počuli sme tam históriu zbudovania tej starej, novoobnovenej budovy. Keď tolerančný patent zaručil slobodu ju postaviť, nepriatelia - aby to povolenie znemožnili - určili stavebné miesto na tom neprístupnom kopci. Tam bolo treba najprv výmole skopať a zahrnúť zeminou. Našim predkom dali určenú lehotu dvadsaťtri týždňov, za ktorý čas mal byť kostol hotový. Ak nebude dokončený, musí sa od ďalšej stavby ustúpiť. Naši predkovia dokázali vtedy železnú vytrvalosť. Dostavili sa zo všetkých strán, zo všetkých dedín - ktorým mal ten kostol slúžiť, v plnom počte, aj so svojimi povozmi a hoci všetok pmateriál: kameň, tehly piesok, vápno i drevo museli hore vynášať na pleciach i v zásterách, postavili budovu do stanovenej doby a pokryli. Že im ale nezostal čas na zhotovenie tla, tak bola tá veľká, vysoká budova, majúca vnútri dvoje pavlače, bez tla, a zostala tak na pamiatku za celých tých 150 rokov. Nie dlho po onej slávnosti, ohrozená malým zemetrasením, musela byť rozobraná. Na jej mieste stojí teraz nová. No, vtedy ešte stála stará. A keď prišlo to nedeľné ráno a s ním nastala púť od fary ležiacej pod vrchom, hore do chrámu, pomedzi tienistými lipami a keď sa tam rozložil zástup, bol to netak malebný pohľad. Koľko obcí, toľko krojov.
Kristína Royová: Za svetlom a so svetlom (Výber zo spisov VI), Bratislava 1992, str. 38
--------------------------------------------------------------------------------
Kristína Royová
(18.8.1860 - 27.12.1936)
Kto bola vlastne tá Kristína Royová a jej sestra Mária Royová (26.11.1858 - 25.2.1924), keď sa jej knihy dodnes vo svete vydávajú a toľko sa o nej píše? Keď tak závažne zasiahla do prvého prekladu Biblie do slovenského jazyka, do behu života, a to už v skorej mladosti u profesora Roháčka? Veď tak ovplyvnila mladosť, školenie a celý život dievčiny Ruženy Vranej - neskôr Roháčkovej? Neboli to práve aj jej životné heslá, ktoré aj detskú lekárku Dr. Vieru Roháčkovú niesli celým jej životom? Veď boli u sestier Royových na Starej Turej napísané na stene. Čím boli tie dve sestry pre celý kraj okolo Starej Turej, pre celú vlasť a už i zahraničie? Boli to dve dievčatá, ktoré sa dali celkom do služby Pánovej. Nebáli sa, nedali sa zastrašiť a kráčali stále iba rovno vpred za svojim daným cieľom. Najprv sa starali iba o cudzie malé deti, potom už o stratené, opustené deti, siroty. Založili skromný sirotinec, neskôr nemocnicu, potom už domov, internát až po starobinec. Na "Domove bielych hláv" a starobinci v Starej Turej bol nápis: "Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu."(Ev. Jána 11,40). Pri všetkej tej ťažkej práci viedli domovy len z dobrovoľných darov a z milodarov. Kde vzali ešte silu zložiť a zharmominzovať viac ako 100 piesní? Tieto sa viac ako 100 rokov zaraďujú doma aj vo svete do náboženských spevníkov a sú stále dobovo neprekonané. Kristína Royová často hovorila: "My, Slováci, sme národ spevavý a slovenskú dušu najlepšie len spevom zobudíš."
Preto toľko nových piesní vyšlo z jej pera a tak veľa krásnych piesní preložila z nemčiny a aj iných rečí do slovenčiny.
Kristína Royová sa narodila 18.augusta 1860 v Starej Turej ako dcéra evanjelického farára a zomrela 27.decembra 1936.
Svoju prvú knižočku: "Bez Boha na svete" napísala vraj za jednu noc na povale, pri sviečke a na kolenách. Pritom bola preložená do 25 rečí, medziiným i do čínštiny.
Ako začínala svoju verejnú činnosť? Sestry, ako iniciátorky, založili "Modrý kríž", abstinentský spolok v rámci evanjelickej cirkvi. Veď národným hriechom bolo opilstvo.
Vydávala aj časopis "Večernica". Školské vzdelanie mala len slabé, chodila do meštianky, no naučila sa zavčasu po nemecky, a to jej otvorilo cestu do svetovej literatúry. Po celý život ľutovala, že sa jej nedostalo vyššieho vzdelania.
V jednom liste napísala 30.novembra 1921: "Je to divné, že sa musím boriť tak sama od začiatku až po smrť. Neraz som si myslela, že už všetko nechám tak i preto, že sa do novej doby nehodím. Ale keď vidím ladom ležať posledné príležitosti, ženie ma to kupredu. I nedokonalé, chatrné, je lepšie, ako nijaké." Prvý, kto jej poukázal na Pána Ježiša, bol turanský kaplán Michal Roháček, ktorý zomrel mladý na suchoty. Do konca života si ctila jeho pamiatku.
Navštívila so sestrou Prahu. Zoznámila sa s časopisom Betánia, ktorý vychádzal v Čechách. Tu sa stretla s anglickým misionárom Dr. Baedekerom, ktorý im dal požehnanie pre prácu doma so slovami Deut. 11,24: "Každé miesto, na ktoré stúpi vaša noha, bude vaše."
Do malého mestečka Starej Turej prichádzali misijní pracovníci takmer z celého sveta, kde aj pri veľmi skromných hmotných pomeroch bol kus neba na zemi.
Diakonky, ktoré školila vo vlastnej škole, prichádzali bez akýchkoľvek nárokov, čo i na nemocenské a starobné poistenie.
Kristína Royová napísala vyše 50 kníh pre všetky vekové skupiny. Boli preložené až do 25 rečí a stále sa nanovo prekladajú. V súčasnosti v Bratislave dosiaľ vyšlo 5 dielov jej zobraných spisov. Vydavateľstvo Brunnen-Verlag-Basel vo Švajčiarsku údajne malo jednu tretinu kníh práce od slovenskej spisovateľky Kristíny Royovej. Podobná situácia bola aj v Nemecku a iných štátoch. Je známa temer v celom kresťanskom svete, len naša mládež a široká čitateľská verejnosť ju skoro nepozná. Jej spisy sa nevydávali, až dnes začínajú vychádzať v českých a slovenských nakladateľstvách.
Znova si musíme položiť tú istú otázku: Aká sila, moc, viera viedla sestry, keď takúto, celkom neuveriteľnú prácu, dokázali spraviť za jeden, svoj časovo vymedzený život? Pritom vlievali určitú nádej, silu, cieľ každému, kto sa dostal do okruhu ich života. Bola by veľká chyba použiť slovo minulosti, lebo vlievajú rovnako aj dnes všetky jej knihy, spevy, články v časopisoch tú istú silu, ako keď ich písala, skladala, alebo ich so sestrou zhudobňovali.
Všetci sme včera, rovnako ako dnes, spätí vzájomne rodom, koreňom, rodinou, určením, cieľom. Tieto korene nášho bytia si treba starostlivo všímať, aby sa náš život neminul svojho, práve nám daného cieľa.
Daniel E. Holéczy: Životopisy, Kristína Royová, Jozef Roháček, Ružena Vraná, Viera Roháčková, Vytlačil CICERO 1991
Pamätná izba Kristíny Royovej sa nachádza v budove bývalej evanjelickej školy vedľa evanjelickej a.v. fary na terajšom Námestí sestier Royových.
--------------------------------------------------------------------------------
