Slezák Ján

Ján Slezák (18.4.1896 Stará Turá - 14.4.1984 Sycamore, Ill., USA), priemyselník, diplomat, námestník ministra národnej obrany USA, generál americkej armády (1975), starší brat Štefan Slezák, dôstojník ruských légií, plk. ZNB. Bol tretie dieťa zo šiestich (dvaja bratia, tri sestry) otca Šimona Slezáka (1856 - 1904) a matky Anny, rodenej Trokanovej (1867 - ?), sestre hostinského a mäsiara Jána Trokana. V druhom manželstve matka vydatá Alušicová, manželka Dorotha rod. Goodwill, dcéry Nancy, Doris Ann a osem vnúčat.

Rodný dom nejestvuje. Pôvodne stál na mieste budovy obchodu Jána Krúpu v dolnom susedstve hostinca Petra Hnilicu oproti budove meštianky. V rodisku vyrastal a získal základné vzdelanie. V trinástich rokoch začal sa učiť za strojného zámočníka v Škodových závodoch v Plzni, kde sa osobne zoznámil s budúcim chorvátskym komunistickým politikom Josipom Brozom-Titom (1892-1980), s ktorý sa  učil rovnakému remeslu.

Než odišiel ako šesťnásťročný do USA ešte pracoval vo Viedni a v Belgicku. Po vstupe USA do vojny prihlásil sa do armády, skončil v hodnosti rotmajster a začal robiť v zbrojárskom priemysle. V r. 1918 bol sprievodca a tlmočník Milana Rastislava Štefánika počas jeho americkej návštevy. Štúdiá strojného inžinierstva ukončil v r. 1923. Po r. 1930 bol pracovníkom a riaditeľom viacero firiem. V r. 1942 vstúpil do služieb Pentagonu, kde pracoval vo výbore pre zásobovanie americkej armády za štát Illinois v hodnosti plukovníka. Po vojne pôsobil krátko v zbrojárskej fabrike a za republikánskeho prezidenta D. D. Eisenhowera (1953 – 1956) bol námestníkom ministra národnej obrany (MNO) USA., čo bola dovtedy najvyššia funkcia, akú kedy v USA zastával rodák zo Slovenska. Jeho vklad do americkej diplomacie nie je dodnes spracovaný. V tom čase aktívne sa zúčastnil americko – juhoslovanských rokovaní, osobne rokoval s J. B. Titom, ako aj thaiwansko – čínskych  rokovaní, osobne s Čankajškom. Na základe týchto jednaní Juhoslávia prijala Marshallov plán a zbavila sa závislosti na vtedajšom Sovietskom zväze. Participoval tiež na vojne v Kórei. Hoci v. r. 1956 oficiálne odišiel z MNO, jeho ďalšia činnosť pre vládu USA pokračovala. Toto obdobie jeho života je však zahalené tajomstvom. V skutočnosti odišiel do výslužby až v r .1977. V r. 1958 stal sa splnomocnencom Inštitútu pre americkú stratégiu a v r. 1972 – 1977 predsedom výboru pre zásobovanie americkej armády (predseda plánovacej komisie záložných Amerických branných síl). Vieme, že r. 1975 bol povýšený na generála.

Ján Slezák (John Slezak) bol jediný Slovák, ktorý mal kedykoľvek prístup do Bieleho Domu vo Washingtone.  Po r. 1956 samostatne podnikal, bol členom správnych rád viacero podnikov a nadácií. Popri technických a diplomatických úspechoch bol Ján Slezák uznávaný odborník i na medziľudské vzťahy. Z desiatok vyznamenaní, odmien a cien, ako Legion of Merit, Washington Award (obdržali ju napr. Orwille Wright - prvý letec, Henry Ford - automobilový kráľ a ďalší), Ján Slezák si najviac cenil Freedom Medal Award od prezidenta D.D.Eisenhowera. Podľa nášho rodáka udeľuje Association of the United States Army dodnes cenu vojenskej cti pod názvom Colonel John Slezak Award.

Ján Slezak po r. 1965 viackrát navštívil svoje rodisko, ku ktorému mal i po toľkých rokoch vrelý vzťah a kde chcel byť i pochovaný (autor tohto textu sa s ním osobne stretol v rodisku v r. 1966) . Zomrel 14.4.1984. Na budove Mestského úradu v Starej Turej má pamätnú tabuľu odhalenú r. 1996. Vzhľadom ku skutočnostiam skôr tu uvedeným, nedošlo doteraz k vyhodnoteniu činnosti Jána Slezáka pre americkú diplomaciu, čím je zahmlená i objektívna informácia o jeho vojenskej hodnosti, i keď sú pramene hovoriace, že bol generál. I z týchto dôvodov na pamätnej tabuli v Starej Turej je uvedená jeho vojenská hodnosť plukovník!

Pochovaný je v hrobe č.59509 na najčestnejšom mieste USA, na vojenskom Arlingtonskom cintoríne v štáte Virgínia, pri Washingtone, po boku prezidentov a najvýznamnejších osobností USA.

            Zdroj: Vojenská história 3/2005, vyd. MNO SR Bratislava