Marták Ján

Ján Marták ( 30.10.1912 Moravské Lieskové – asi 23.4.1945 Wittstock - Nemecko), pedagóg, vlastenec, martýr, otec Štefan (padol v I. svetovej vojne r. 1914), matka Anna, rod. Martišová, manželka Eva, rod. Kedrová, syn Dušan, dcéra Eva.

V r. 1932 maturoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Novom Meste n. Váhom, v školskom roku 1932 – 34 bol výpomocným učiteľom na ev. škole v Starej Turej na Dúbrave. Externe sa naďalej vzdelával v r. 1933 – 35 v Štubnianských Tepliciach a v Banskej Bystrici. V r. 1935 tu absolvoval vysokoškolský kurz pre učiteľov na meštianskych školách. Od r. 1934 učil na Obecnej ľudovej škole v Hor. Bzinciach - Hrevúšovej.

Ján Marták nadšene a svedomito vykonával nielen svoju prácu, ale venoval sa i osvetovej a verejnej činnosti. V skromných kopaničiarskych podmienkach nacvičil s miestnymi divadelnými ochotníkmi veľa divadelných hier prevažne od slovenských autorov, ako i niekoľko operiet. Tiež osobne sa zaslúžil napr. o výstavbu cesty z Cetuny do Bziniec a o výstavbu hasičskej zbrojnice v Cetune.

Krátko po vzniku tzv. Slovenského štátu spolu s kolegom Milanom Slávikom, učiteľom v škole Stará Turá Súš, zapojil sa do odbojovej činnosti. Písal letáky, spoluzakladal Revolučný národný výbor v Bzinciach, pomáhal utečencom z nacistických koncentračných táborov, židovským spoluobčanom, zaisťoval im falošné doklady, vo svojej škole dočasne ukrýval zbrane a voj. výstroj pre partizánov z novomestských kasární. Po vypuknutí Slov. nár. povstania Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy a nem. vojsko začali robiť výpravy proti partizánom. Dňa 3.12.1944 obsadili Cetunu a všetkých mužov odvliekli na Gestapo do Nového Mesta n. V. Po tvrdých výsluchoch až na Jána Martáka, Jána Slávika a Daniela Rojku všetkých prepustili. Neskôr ich uväznili v Trenčíne, Ján Slávik tam skončil svoj život.

Jána Martáka s Danielom Rojkom odviezli do zberného tábora v Seredi. Odtiaľ, dňa 15.1.1945 boli posledným transportom odvlečení do  Sachsenhausenu, s označením „návrat nežiaduci“. V noci z 20. na 21.4.1944 Nemci vyhnali 33000 väzňov z tábora na „pochod smrti“ pred blížiacou sa Červenou armádou. Ján Marták neprežil viacdňový pochod.. Zomrel pri mestečku Wittstock, 64 km od Sachsenhausenu. Iba dva dni ho delili od slobody a života. Mal iba 32 rokov. Daniel Rojko sa vrátil.

Jánovi Martákovi r. 1947 prezident ČSR udelil in memoriam Českoslov. válečný kříž. Na znak vďaky a úcty mu vďační obyvatelia Bziniec v r. 1964 odhalili na škole v Cetune pamät. tabulu. A málokto vie, že po ňom je pomenovaná malá planétka slnečnej sústavy. Objavili ju v observatóriu v Modre P. Kolény a L. Kormoš. Je zapísaná v zozname centra malých planét MPC pod číslom a menom: 15376 Marták a označením 1977 CT 1.