Machajdík Ján

Ján Machajdík (5.6.1907 Lubina, Záhradská - 29.4.1966 Bratislava), učiteľ, hudobný pedagóg, zbormajster, manželka Ľudmila, rodená Mačicová, syn Daniel a dcéra Milica.

R. 1927 absolvoval Učiteľský ústav v Modre. Učili ho skvelí pedagógovia, ako Ferdinand Písecký, či Emil Hůla, ktorý v ňom vzbudil trvalú lásku k hudbe, čo potom využil v svojej učiteľskej praxi.  Ako študent publikoval tiež básne v časopisoch Klasy, Nový rod a Večernica. R. 1929 - 37 učil vo Vrútkach, mal úspešný školský spevokol, s ktorým r. 1934 podnikal koncertné zájazdy po Slovensku, Morave i Poľsku. V r. 1937 - 52 pôsobil na Starej Turej, od r. 1944 riadil meštiansku školu po Branislavovi Lichardusovi. I tu viedol detský spevokol, založil a dirigoval tiež spevokol dospelých pri Modrom kríži. Zorganizoval združenie Hudobná domovina, ktoré vydalo päť zošitov Žalmov a zborov sestier Royových. Viedol aj celoslovenský spevokol Modrého kríža. Z Cithary sanctorum preložil a harmonizoval texty duchovných piesní (dodajme tiež, že pre pieseň Slovensko moje, otčina moja...k švédskemu nápevu zložil slová spolu s Jánom Ratajom).

R. 1939 stal sa predsedom Modrého kríža a okrem organizačnej práce slúžil na zhromaždeniach veriacich výkladom Božieho slova. V r. 1948 po likvidácii Modrého kríža bol medzi jednateľmi, ktorí chceli včleniť Modrý kríž do Jednoty Českobratskej. Po týchto udalostiach donútil ateistický režim Jána Machajdíka opustiť nielen školu, ale i Starú Turú. V r. 1952-62 bol po takomto násilnom presťahovaní učiteľom v Čalove. Tento akt totalitnej svojvôle prijal ako skúšku svojej viery. Vnútorne však pociťoval trpkosť, čo sa prejavilo i na jeho zdraví. Zomrel predčasne v Bratislave 29.4.1966. Nedožil sa ani ospravedlnenia za krivdy spáchané na ňom a jeho najbližších.    

Pochovaný je v Bratislave.