Činom roka je vzorné rodičovstvo

Benefičný koncert 2.ročník-modlitebňa Cirkvi bratskej Foto:Ing. M. Medňanský

Dňa 29. júna sa v priestoroch Cirkvi bratskej uskutočnil benefičný koncert spojený s výstavou mladých umelcov a slávnostným vyhlásením druhého ročníka Činu roka.

Svoje hudobné majstrovstvo predviedli Eliška Magálová (violončelo), Mária Kmeťková (harfa), Daniela Chupáčová (flauta), Milica Ilčíková (klavír) Ľudka Slamková a Janka Feriková (spev) Anton Bálent, Igor Bálent a Ivan Bálent (klarinet). Nesporný talent v oblasti výtvarného umenia prezentovali Katarína Belišová, Linda Chovancová a Jakub Jenčo, svoju umeleckú fotografickú tvorbu predstavil Martin Medňanský. Ocenením Čin roka boli vyznamenaní rodičia Kravárikovci za vzornú a nepretržitú starostlivosť o svoje mentálne postihnuté deti.

Z prijatých nominácií teda zvíťazil návrh pani Bublavej, predsedkyne Komisie pre sociálne veci a bývanie. Nebol odmenený jeden konkrétny hrdinský čin z uplynulého roka, ale dlhoročná rodičovská statočnosť. Slovami Milana Rúfusa možno povedať, že vyzdvihnutá bola vernosť údelu, ktorú však tento básnik a otec postihnutej dcéry vníma ako daň za lásku. Aj pani Kraváriková so svojim manželom každodenne odpovedá na výzvu osudu, ktorá je zároveň i výzvou rodičovskej lásky. A hovorí, že je to samozrejmosť. Byť dobrým rodičom však nie je samozrejmosťou.

Žijeme v čase, keď rodičovský vplyv čoraz viac a čoraz desivejším spôsobom preberajú počítače, televízia a rôzne neduhy. Drogy už nezadržateľne dobýjajú ročníky prvého stupňa základných škôl. Učitelia z roka na rok hovoria o čoraz zhoršujúcom sa správaní žiakov. V parlamente sa dokonca objavil návrh zákona, ktorý mal chrániť učiteľa tým, že mu pridelí status chráneného verejného činiteľa. A ako je to s rodičmi? Nemajú čas. Naučili deti nosiť kľúče na šnúrke, aby si po príchode z družiny mohli odomknúť prázdny byt. Seba naučili navrávať si, že nedostatočný čas, ktorý venujú svojim deťom, môžu kompenzovať väčším počtom drahých hračiek a sladkosťami. Výchova sa redukuje na rozmaznávanie a chyby v oblasti výchovy smerujú len k následnej nekritickosti k svojim deťom a zákonitému prehlbovaniu problémov. Dobrovoľne sa vzdávajú svojho poslania a chybne sa domnievajú, že v ňom môžu za nich suplovať učitelia a iní pracovníci v školstve, ktorých platia zo svojich daní. Nechceme povedať, že dnešným rodičom málo záleží na svojich deťoch. Avšak pred každým rodičom stojí otázka, či na úkor dôležitejšieho nevenujú viac času a energie menej dôležitému, či ich každodenný život naozaj zodpovedá ich rebríčku hodnôt. Stať sa rodičom je veľkým krokom v živote každého človeka a zaslúži si uznanie i podporu spoločnosti. Deti potrebujú milujúcich rodičov, no aj rodičia potrebujú deti. Poskytujú im azyl z častokrát nemilosrdného a mravne pokriveného sveta dospelých. Príchod dieťaťa napĺňa človeka láskou. Pri ktorej však musí stáť aj permanentné pociťovanie nesmiernej zodpovednosti.

Úloha rodičov Kravárikovcov je o to náročnejšia, že majú tri postihnuté deti. Za ich nepretržitú starostlivosť sa im nikdy neodmenia tak, ako je to u zdravých detí bežné. Napriek tomu rodičovské poslanie zvládajú na jednotku. Motorom ich rodičovského tandemu je láska. Aj preto chceme vyzdvihnúť tieto nenápadné osobnosti nášho regiónu a vyjadriť túžbu, aby boli vzorom a príkladom pre všetkých rodičov.