Roháček Jozef Prof.

(1877 - 1962)

Jozef Roháček sa narodil 6.2.1877 v Starej Turej na Jazvinách, u Dornákov. Neudržiavaný a skromný domček sa po roku 1945 rozpadol, dne po ňom v humne (asi 30 m od domu č. 1739 , juhovýchodným smerom) zostala iba zarastená vyvýšenina. Detstvo prežil u bezdetných manželov Alušicovcov, ktorí si ho prisvojili. Obydlie je situované v Topoleckej, Halúšech járek, č.d.2195.
Asi v rokoch 1888 - 1894 chodieval Jozef Roháček so strýcom do Viedne a okolia ako podomový obchodník. Na jar 1894 stretol sa Jozef Roháček prvý raz so sestrami Royovými v Starej Turej, čo veľmi ovplyvnilo jeho ďalší život.
2.3.1897 bol Jozef Roháček prítomný na 1.valnom zhromaždení Spolku miernosti Modrého kríža na Starej Turej. Tu bol aj prijatý za činného člena spolku. V októbri 1898 dostal Jozef Roháček od sestier Royových kralický preklad Biblie s krátkymi veršami a venovaním od Márie a Kristíny Royovej.
22.9.1909 sa oženil Jozef Roháček s Ruženou Vranou a presťahoval sa z Tisovca do Kysača, kde pracovali medzi Slovákmi v bratstve Modrého kríža.
19.4.1909 narodil sa v Kysači syn, Ivan Vladimír Roháček. Majster Slovenska v šachu r. 1930, 1936, 1939, účastník medzinárodných turnajov, propagátor šachu. V októbri 1910 vyšlo v Budapešti nákladom Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti Evanjelium podľa sv. Marka v preklade Jozefa Roháčka.
31.1.1911 narodila sa v Kysači dcéra Viera Roháčková.
V máji 1911 prišiel Jozef Roháček z Kysača do Nyiregyházy v Maďarsku, kde pôsobil ako kazateľ medzi tamojšími Slovákmi.
Roku 1912 narodil sa druhý syn, Miloš Roháček.
V auguste 1912 vyšli v Budapešti všetky štyri evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) pod názvom Sväté evanjeliá v preklade Jozefa Roháčka.
V rokoch 1915 - 1918 pôsobil Jozef Roháček ako duchovný vo vojenských nemocniciach. Po ukončení 1. svetovej vojny sa vrátil do Nyiregyházy.
V čase od 10.marca 1920 do apríla 1921 bol bezdôvodne väznený v Debrecíne. Po prepustení odišiel do Bratislavy.
V máji 1921 vyšlo v Bratislave prvé číslo duchovného mesačníka Klasy, ktoré redigoval Jozef Roháček. V marci 1924 vyšiel v Prahe nákladom Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti preklad Nového zákona od Jozefa Roháčka.
22.-25.6.1925 zložil Jozef Roháček v Bratislave kandidátsku a kňazskú skúšku. 27.9.1925 bol Jozef Roháček ordinovaný v Modre.
V decembri 1925 vyšlo v Bratislave posledné, deviate, číslo mesačníka Klasy. V roku 1926 vyšla v Prahe nákladom Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti Kniha žalmov v preklade Jozefa Roháčka.
13.12.1935 oznamuje Jozef Roháček, že vychádza preklad Svätej biblie v slovenčine. V máji až v auguste 1938 podnikol Jozef Roháček študijnú cestu cez Istanbul, Atény do Egypta a Palestíny. 22.9.1940 sa rozišiel Jozef Roháček natrvalo s bratislavským bratstvom Modrého kríža. Potom pôsobil ako stredoškolský profesor a venoval sa literárnej a prekladateľskej činnosti. Jozef Roháček zomrel 29.7.1962 v Bratislave.

Staroturanský spravodajca č.2 - január 2000, str. 13

Prof. Jozef Roháček
(5.2.1877 - 28.7.1962)

Narodil sa 6.februára 1877. Bol synom veľmi chudobných kopaničiarov z okolia Starej Turej; mal päť súrodencov. Ťažko sa živili. Jeho si vybrala príbuzná rodina na výchovu, lebo nemali vlastné deti. Muž bol tzv. "hauzírerom" a chodil, ako bolo vtedy na Slovensku zvykom, obchodovať, predávať košíky, sušené ovocie, drevené nádoby, najmä do Rakúska. Chlapca brával so sebou. Tu sa začala jeho životná škola. Z ľudovej školy mal pekný rukopis; jeden obchodník vo Viedni to zbadal a chlapca zamestnal na prepisovanie, pričom sa naučil dobre po nemecky. Doma, v Starej Turej, chodieval k sestrám Royovým. Kristína Royová mu dopomohla na misijnú školu v Nemecku do Neukirchenu, pretože vedel po nemecky a veľa čítal. Tu si predsavzal, že slovenský národ nemá slovenskú Bibliu a že by ju on rád preložil. Začal sa učiť na tejto misijnej škole grécky a hebrejsky, aby mohol prekladať z originálov. Misijný ústav v Neukirchene mal veľmi prísne vedenie, ešte aj listové dopisovanie nebolo povolené, aby sa žiaci nerozptyľovali. Tam sa učil aj anglicky a francúzsky. Predtým, ako išiel do ústavu - mohla to byť náhoda - že práve u Kristíny Royovej v Starej Turej sa zoznámil aj so svojou budúcou ženou? Po svadbe išiel ako misijný evanjelista do Kysáča, kde sa 30.januára 1911 narodila dcéra Viera. Odtiaľ prešiel do Nyíregyházy v Maďarsku. Tu ich zastihla prvá svetová vojna; bol poľným duchovným medzi nemeckými vojakmi. Keď sa vojna skončila (nakoľko bol misijným kazateľom aj pre slovenské obyvateľstvo a udržoval kontakty so Slovákmi), obvinili ho s panslavizmu. Neprešiel súdom, ale tri roky ho nechali vo väzení. Jeho manželka s tromi malými deťmi to mala veľmi ťažké. Bola bez príjmov. Z väznice bol prepustený iba podmienečne, a preto použil prvú príležitosť a loďou sa dostal za rodinou do Bratislavy. Tu bolo potrebné si dokončiť štúdiá. Zapísal sa na teológiu a aj na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Už za pobytu v Maďarsku mu Biblická spoločnosť vydala slovenský preklad Nového zákona. Biskup Zoch v Modre ho zamestnal ako katechétu u seba. Ľudia, čo s ním prišli do styku, ho nazývali "stelesnená pravda". Vedel hrať na klavíri, miloval husle a hral na nich až do svojej smrti. Čoskoro ho z Modry preložili na dedinu; tam nezostal dlho a presťahoval sa aj s rodinou do Bratisalvy. Stále pracoval na slovenskom preklade Biblie. Príjmy boli malé. K tomu chodil aj na univerzitu, kde sa ešte zapísal aj na históriu. Po skončení pôsobil ako profesor; mal už päťdesiat rokov a celý svoj voľný čas venoval iba slovenskému prekladu Biblie. Pri preklade Biblie používal aj vzácne hebrejské komentáre, ktoré dostal darom od prenasledovaných Židov. Napísal aj knihu "Evolucionizmus vo svetle pravdy". Mala to byť dizertačná práca pre Pražskú teologickú fakultu.
Prvé vydanie slovenskej Biblie vyšlo v r. 1936, nákladom Britskej a zahraničnej spoločnosti biblickej. V roku 1951, akoby zázrakom, vyšlo zrevidované vydanie nákladom "Českej biblickej práce" v Kutnej Hore. Preklad Biblie do slovenského jazyka od profesroa Roháčka vyšiel dosiaľ v ôsmich vydaniach vo všetkých zaužívaných veľkostiach (vydania: Londýn, Praha, Kutná Hora, Bratislava, Basel, Stuttgart).
Nie je na pováženie jeho železná disciplína? Získať čo najširšie všestranné vedomosti, aby tak závažnú prácu, sám jeden človek z originálnych prameňov vládal preložiť do slovenčiny? Bez každej finančnej pomoci - popri zle platenom zamestnaní - vydržať až do konca? V Bratislave mu výdatne pomáhala jeho manželka, ktorá ovládala tiež 5 - 6 rečí, mohla dávať súkromné hodiny a po otvorení ústredia YWCA v Bratislave pre jej dôstojné vystupovanie a dokonalé rečové znalosti ju hneď aj zamestnali. Žiaľ, skoro nato ale zomrela. Dcéra Vierka mala vtedy iba 17 rokov. Nemala ani maturitu a celá starosť o rodinu, otca a dvoch bratov doľahla teraz na ňu. Pritom bolo treba pomáhať otcovi aj pri korektúrach nových vydaní slovenského prekladu už celej Biblie. Matka zomrela v roku 1928. Čoskoro zomrel aj brat Miloš asi 32-ročný.
Na jej otca sa dalo preniesť slovo "Evanjelia Lukáša 6": "Každý strom sa pozná po vlastnom ovocí." Profesor Roháček sa sám naučil hrať na klavíri, aj na husliach, aj sám harmonizoval. Husľami doprevádzal žiakov pri speve. Až skoro do posledného mesiaca života denne hral a cvičil na husliach.
Profesor Roháček bol vonkoncom priamy a taký skromný, že hovorieval:"Váž si, keď s tebou niekto úprimne hovorí." Alebo mladým ľuďom, keď sa s nimi zoznámil, hovorieval: " Radšej uraz, ako daj (falošnú) nádej." Zomrel v roku 1962. Pracoval až do svojej smrti. Je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí. Na veľmi skromnom náhrobnom kameni je napísané: "Kto verí v Syna Božieho, má večný život. Evanjelium Jána 3,36." Pod jeho menom je napísané: "Dostal milosrdenstvo od Pána preložiť slovo Božie z pôvodných jazykov do slovenskej reči." Jeho dcéra Vierka s ním bývala a opatrovala ho až do jeho smrti.
Raz, ako detskú lekárku, ju chceli deložovať do Tatier, preč od otca, ale nepodarilo sa to, veď pomáhala otcovi všestranne popri zamestnaní, aj pri korektúrach Biblie, už od prvého vydania.

Daniel E. Holéczy: Životopisy, Kristína Royová, Jozef Roháček, Ružena Vraná, Viera Roháčková, vytlačil CICERO 1991, str. 19 - 21

Odhalenie pamätníka Prof. Jozefovi Roháčkovi v centre Starej Turej bolo dňa 29.10.2011.