Koštial Rudolf (biskup)

(1913 - 1991)

Rudolf Koštial sa narodil 3.apríla 1913 na staroturianskych kopaniciach v Koštialech doline ako piate dieťa maloroľníckych rodičov. Otec mu padol v 1.svetovej vojne v roku 1914, matka zostala sama s 5 sirotami. Od malička veľmi túžil po vzdelaní.
Po ukončení gymnázia v Novom Meste nad Váhom pokračoval v štúdiu na Evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave, v rokoch 1935 - 36 študoval vo francúzskom Strasbourgu a teológiu ukončil v roku 1937 v Bratislave. Prvým miestom jeho účinkovania ako kňaza bol Detroit, USA. Po návrate na Slovensko účinkoval ako slovensko-nemecký farár vo Veľkej pri Poprade a v Hrušove. Tu prežil obdobie Slovenského národného povstania i jeho potlačenie a aktívne pomáhal a organizoval pomoc členom odboja.
V roku 1947 založil v Prahe cirkevný zbor, ktorý viedol deväť rokov. Odtiaľto prešiel do Skalice, bol zvolený za seniora Myjavského seniorátu a v júli 1969 za biskupa Západného dištriktu. To bol dôvod, aby sa presťahoval do Zvolena, kde pôsobil až do konca svojho života.
Okrem teologického pôsobenia sa venoval literárnej a prekladateľskej činnosti. Redigoval viaceré časopisy ako Nový rod, Služba, Cirkevné listy. Bol tajomníkom Štúrovej evanjelickej spoločnosti. Napísal a vydal knihu Kresťanstvo a sociálna otázka (1946), Biblia u nás (1989), Slovenskí evanjelici v zahraničí (vyšlo 1992).
Bol členom predsedníctva Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov, kde pôsobil v prekladateľskej sekcii. Desať rokov bol členom Medzinárodnej pravoslávno-evanjelickej ekumenickej komisie, v roku 1990 založil Slovenskú ekumenickú spoločnosť.
Preložil diela M. Luthera: Ako sa treba modliť, Hugha Walpola: Katedrála, G.B. Shawa: Pekelník, R. Llewellyna: Bolo raz zelené údolie, D. Defoa: Moll Flandersová, A. Marshala: Môj život patrí tebe, J. Fisshera: Boj o južný pól, O. Wyonovej: Škola modlitby (vyšla v roku 1993 už po jeho smrti). Okrem toho prispieval do rozhlasu rôznymi literárnymi pásmami.
Aj napriek tomu, že nepôsobil v Starej Turej, vždy sa hlásil k svojim rodákom.
Rudolf Koštial zomrel koncom októbra 1991 vo veku 78 rokov.

Staroturanský spravodajca - november 1994, str. 7 E. Šustíková

Pamiatke biskupa Rudolfa Koštiala

Rudolf Koštial bol zviazaný s mnohými miestami (napr. Stará Turá, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava, )Strasburg, Detroit, Praha ...). Pre rozšírenie svojho životného poslania sa naučil cudzie jazyky, aby hlbšie vnikal do myšlienok iných a pretlmočil ich do slovenčiny. Z uzavretého slovenského života prenikal ďalej a obohatil našu literatúru prekladmi s myšlienkou , hĺbkou a blízkosťou kresťanskému učeniu a životu. Podstatnou časťou jeho činnsoti bola služba v cirkvi. Za krátky čas pôsobil aj v zahraničí medzi roztratenými krajanmi v USA. Doma bol najprv kňazom, potom seniorom Myjavského seniorátu a nakoniec biskupom Západného dištriktu.
Pôsobil v dobe pre cirkev nepriaznivej. Ako biskup mal svoje ideálne predstavy o úlohe biskupa, ale vonkajšia skutočnosť bola iná. Uvedomoval si ťažkosti a riziká rozhodovať sa pod tlakom a pritom obhajovať záujem cirkvi, keď tak mnoho sa strácalo pred očami a nemohol tomu zabrániť. Snažil sa aspoň udržať, čo mala ešte cirkev, keď o jej vzraste nebolo možné sa ani zmieniť. V našej izolovanosti nadväzoval písomné styky s evanjelickými biskupmi menších cirkví v cudzine. Stretol sa s upodozrievaním, neporozumením a preto aj jeho ekumenická práca bola obmedzená.
Ako redaktor Cirkevných listov sa snažil získať ďalších spolupracovníkov z radov mladších žiakov. Bolelo ho, keď sa stretol s hluchotou a nezáujmom. Priamo prosil o príspevky. Chcel, aby sa viacerí ozvali, hlbšie študovali a aspoň cirkevnou problematikou sa zaoberali. Usiloval sa, aby Cirkevné listy boli skutočne aj cirkevnými. Pri rôznych jubileách kňazov písal im uznanlivo, hodnotil ich prácu, podnecoval k ďalšej činnosti. Povzbudzoval a podporoval aj takých, na ktorých si počas ich činnosti sotva kto spomenul. Záležalo mu na rozširovaní Biblie. Venoval sa otázke prekladov Písma svätého a založil u nás Biblickú spoločnosť. Na mysli mal životné cesty našich krajanov vo svete, o čom vydal aj publikáciu. Veľký záujem prejavil o prácu medzi malomocnými a túžil vzbudiť záujem o misijnú prácu vôbec, čo patrilo k jeho posledným snaženiam. Ale podľa Krasku vyplniť nádeje nebolo sily ...
Jeho prácu odmenila bohoslovecká fakulta v Bratislave čestným doktorátom teológie a podobne aj maďarská Teologická akadémia v Budapešti. Svojou pracovitosťou, usilovnosťou a prístupom získal si úctu medzi kňazmi a v celej cirkvi pri rôznych príležitostiach a návštevách cirkevných zborov.

Andrej Hajduk: Evanjelický posol spod Tatier, 11. októbra 2001, ročník 91, číslo 40, str. 13

--------------------------------------------------------------------------------